|

Vo farnosti Hladovka pôsobili títo kňazi:

29.
4. 7. 2017 nastúpil do našej farnosti ako farský administrátor Miroslav Žmijovský.

Dátum narodenia: 16.09.1981
Dátum ordinácie: 17.06.2006
História pôsobenia:
17.06.2006 - 30.6.2007 - kaplán v Spišskej Kapitule
01.07.2007 - 30. 6. 2011 - kaplán v Poprade
1.7.2011 - 9. 7. 2013 - kaplán v Dolnom Kubíne
10.7.2013 - 3. 7. 2017 - kaplán v Hruštíne
od 4. 7. 2017 - farský administrátor v Hladovke

Slovo Mgr. Miroslava Žmijovského:

Pochádzam z podtatranskej dediny Lendak. Narodil som sa 16. septembra 1981 ako druhý v poradí z piatich bratov. Najstarší brat je tiež kňazom a pôsobí ako riaditeľ charitného domu Dona Bosca v Spišskej Kapitule. Nakoľko Lendak je roľnícky založená obec, ináč to nie je ani v našej rodine. Máme menšie gazdovstvo, takže ani manuálna práca mi nie je cudzia.

Po skončení Základnej školy v Lendaku som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Po maturite v roku 2000 som nastúpil do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí.

V roku 2005 som prijal diakonské svätenie a svoju diakonskú prax som vykonával vo farnosti Dolný Kubín. V roku 2006 som prijal kňazské svätenie a mojím prvým kaplánskym pôsobiskom sa stala farnosť Spišská Kapitula. Po roku ma otec biskup prevelil na nové kaplánske miesto a to do najväčšieho mesta našej diecézy - do Popradu, kde som strávil štyri roky. Potom nasledovala dvojročná zastávka v Dolnom Kubíne a od 10. 7. 2013 som bol ustanovený za kaplána v Hruštíne a 4. 7. 2017 začínam pôsobiť ako farský administrátor v Hladovke.

Medzi moje záľuby v čase voľna patria: dobrá kniha; dobrá hudba, medzi ktorou najviac vyniká klasika; rád si zahrám na organe, aj keď som len amatér a samouk; akvaristika; fotenie; turistika a príroda ako taká vôbec. V nej môžeme neustále objavovať stopy nekonečnej Božej múdrosti.

Na záver želám všetkým čitateľom a veriacim len to najlepšie, aby sa nám všetkým darilo naplno prežívať a prehlbovať našu vieru a zároveň ju prenášať i do svojho života. Lebo bez toho by to bolo prázdne.


28.

2. 12. 2012 - 3. 7. 2017 - z poverenia biskup Spišskej diecézy uviedol vdp dekan Michal Tondra do úradu farnosti vdp PaedDr. Ondreja Lajčina, ktorý v predchádzajúcom období pôsobil ako farár v Krivej.
Vdp PaedDr. Ondrej Lajčin sa narodil 10. 1. 1953 v Habovke. Za kňaza bol ordinovaný 6. 6. 1976. V r. 1976 nastúpil na základnú vojenskú službu. Od 15. 10. 1978 pôsobil ako kaplán v Levoči, od r. 1980 ako kaplán v Námestove, od r. 1982 ako kaplán v Starej Ľubovni a v roku 1984 sa stáva správcom farnosti Slovenská Ves. Od 1. 11. 1996 pôsobil ako farár v obci Slatvina. V r. 2000 - aj k 17. 6. 2001 pôsobil ako farár vo Vavrečke, 10. 1. 2003 - aj k 4. 6. 2006 do 30. 11. 2012 pôsobil ako farár v Krivej. (zdroj: http://www.kforava.estranky.sk/clanky/lajo.html)

 


27.

12. 10. 2012 - 2. 12. 2012 - biskup Spišskej diecézy poveril dočasnou správou farnosti Hladovka farára z Čimhovej Mgr. Richarda Juríka.

26.

1. 7. 1994 - 9. 10. 2012 farár PaedDr. Jozef Golvoň.
Farár: PaedDr. Jozef Golvoň, nar. 7. 8. 1941 v Brezovici. Bol vysvätený 28. 6. 1964 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Rabči, (voj. zákl. služba 1964 - 1966 v Brne), Letanovciach, Spišskom Podhradí, Markušovciach. Od roku 1972 pôsobil ako duchovný správca v Letanovciach do 30. 6. 1994. Od 1. 7. 1994 až do svojej smrti bol farárom v Hladovke. V piatok 5. 10. 2012, neskoro v noci ho s krvácaním do mozgu previezli do dolnokubinskej nemocnice, kde 9. 10. 2012, krátko pred 21:00 hod. dokončil svoju životnú púť. Je pochovaný v Hladovke. 

25.

1990 – 1994 - Ján Kekelák, správca farnosti. Pochádza z Rabče. Narodil sa 2. 12. 1960 v Námestove rodičom Jánovi Kekelákovi a Jozefíne, rodenej Kvasniakovej. Na kňaza bol ordinovaný 16. 6. 1987.[2] Bol kaplánom v Levoči, v Poprade a v Tvrdošíne. Od roku 1994 pôsobil v Liptovskej Lúžnej a v súčasnosti pôsobí v Bobrove.

 


24. 
1970 - 1973 Jozef Haviar - Po dp.  F. Chraščovi prišiel v roku 1970 farár Jozef Haviar. Narodil sa 25. 12. 1914 v Dlhej nad Oravou. Za kňaza bol ordinovaný 21. 6. 1941. V kronike obce Dlhá nad Oravou sa uvádza, že hneď po vysviacke pôsobí ako kaplán vo Veličnej, potom v období 1941 – 1944 ako kaplán v Zákamennom. V rokoch 1944 – 1946 pôsobil na kaplánke v Zázrivej a v rokoch 1946 – 1948 v Bobrovci. Jeho poslednou zastávkou bola farnosť v Hniezdnom 1948 – 1950. Kronika spomína, že v rokoch 1953 – 1956 bol správcom farnosti v Ľubici a v rokoch 1956 – 1968, aj keď už na invalidnom vozíku, správcom farnosti v rodisku. Potom začal opätovne pôsobiť ako správca farnosti vo Veľkej Lesnej 1968 – 1970. Po odchode farára Chrašča prišiel do Hladovky a pastoračnú činnosť vykonával v Hladovke až do roku 1973 ako správca farnosti. Od roku 1974 bol už na dôchodku v Dlhej nad Oravou. Zomrel v trstenskej nemocnici 8. 6. 1987. Je pochovaný na miestnom cintoríne v Dlhej nad Oravou.


 23.

 

V rokoch 1973 – 1990 pôsobil v Hladovke Michal Tondra, farár, terajší dekan Trstenského dekanátu a farár v Suchej Hore. Narodil sa 17. 1. 1947 v Spišských Vlachoch.  Bol deviatym dieťaťom Veroniky Tondrovej, rodenej Chmelárovej a Michala Tondru. Na kňaza bol ordinovaný 21. júna 1970 v Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Zázrivej pri bratovi, ktorý tam bol správcom farnosti. V Zázrivej pôsobil  tri roky a päť mesiacov od 1970 do 1. 12. 1973, kedy sa stal správcom farnosti v Hladovke. Od 1. 2. 1990 bol správcom farnosti v Trstenej a zároveň prodekanom oravského dekanátu a od 1998 roku dekanom oravského dekanátu. Od 1. 7. 2006 do 18. 2. 2015 bol vdp. dekan Michal Tondra farárom v Suchej Hore. Zomrel 18. 2. 2015. Je pochovaný v Suchej Hore. Počas kňazského pôsobenia zastával aj tieto úlohy: 1990-1999 prodekan dekanátu Dolný Kubín, 1998-2014 člen Diecéznej liturgickej komisie, 1999-2015 člen Kňazskej rady Spišskej diecézy a farár konzultor, 1999-2001 dekan dolnokubínskeho dekanátu, 2000-2015 člen Zboru konzultorov, 2002-2015 dekan-moderátor trstenského dekanátu.

 


22. 

Máj 1953 - 1970 - František Chrašč - V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do Hladovky František Chrašč, ktorý sa narodil 2. 4. 1902 v Jablonove. Za kňaza bol ordinovaný 29. 6. 1927.[5] Ako kaplán pôsobil vo Veličnej, v roku 1930 ako správca farnosti v Kolačkove, v roku 1940 bol farárom v Spišskom Hrhove, v roku 1950 správcom farnosti v Ludrovej a od mája 1953 v Hladovke, odkiaľ odišiel až v roku 1970 z činnej pastorácie do Suchej Hory. Zomrel 7. 10. 1986 v Suchej Hore. Tam je aj pochovaný.

 


 21.

December 1938 - apríl 1953 Mikuláš Fitt - V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V čase jeho „éry“ sa toho veľa urobilo. V týchto časoch prekvitalo pašovanie s Poliakmi takže ľudia boli „pri peniazoch.“ Toto vedel farár Fitt využiť aj v prospech farnosti. Už sme spomínali, že dal prekrásne vymaľovať kostol akademickému maliarovi Jozefovi Hanulovi. Vo fare zriadil kúpeľňu a akýsi primitívny vodovod na ručný pohon, záhradu a cintorín oplotil drôteným plotom.

Kňaz Fitt, narodený 21. 10. 1906 pochádzal z Trstenej. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1932. Na začiatku pastorácie pôsobil v Černovej. V 1945 narukoval na vojenčinu. V tom čase ho od júla 1945 až do decembra 1945 zastupoval Viktor Lompart ako dočasný duchovný správca. Mikuláš Fit pôsobil v Hladovke až do apríla 1953.

***
Národovec Mikuláš Fitt, trpiteľ za vieru
Pred sto rokmi sa na Orave v Trstenej narodil Mikuláš Fitt. Tento vzácny kňaz sa stal bojovníkom za slovenský národ a v časoch totality aj za náboženskú slobodu.
Mikuláš Fitt sa narodil 8. decembra 1913. Po skončení trstenskej základnej školy a gymnázia v roku 1931 vstúpil do kňazského seminára a študoval na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Mikuláš Fitt pôsobil ako kaplán v Spišskom Podhradí, Tvrdošíne a Hladovke. V rokoch 1942 – 1943 absolvoval povinnú vojenskú základnú službu. Otužený a zocelený na vojenčine sa správal tak, aby pred Bohom a slovenským ľudom vždy obstál. Oprel sa o tú časť národa, ktorá sa neodrodila a nezriekla sa svojho slovenského pôvodu, reči a kresťanského ducha. Potom od roku 1943 pôsobil opäť v Hladovke, avšak už ako správca farnosti. V roku 1953 sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho na príkaz komunistickej totalitnej moci 30. decembra 1953 zatkli. Vykonštruovaný proces pod najhrubším psychickým a fyzickým nátlakom sa konal 14. – 20. mája 1954 na krajskom súde v Žiline. V tých časoch nespravodlivo odsúdili skupinu katolíckych kňazov a intelektuálov, ktorí pracovali v laickom apoštoláte spoločenstva Rodina. Mikuláša Fitta uvrhli na šesť rokov do väzenia za trestný čin velezrady podľa § 78 ods. 2 trestného zákona. Kňazi boli nespravodlivo obvinení z toho, že pod vedením Tomislava Kolakoviča, Rudolfa Šestáka, Jána Piusa Krivého, Antona Boteka, Štefana Nahálku a iných vstúpili do protištátnej organizácie so zameraním rozvrátiť republiku a získať špionážne správy pre Vatikán. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dô­kazov, že Katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa s cieľom rozbiť ľudovodemokratické zriadenie. Nespravodlivý šesťročný trest si Mikuláš Fitt odpykával vo viacerých väzniciach. Koncom roka 1960 nastúpil za kaplána do Ludrovej, neskôr za administrátora farnosti do Liptovského Trnovca a od 1. novem­bra 1965 bol vymenovaný za admi­nis­trátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Na tohto farára si v dobrom spo­mína i jeho farník Mikuláš Kráľ, ktorého pripravoval na kňazské povolanie (Tadeáš Kráľ OFM pôsobí v Nových Zámkoch). Pán si Mikuláša Fitta povolal do večnosti 9. júna 1972 v jeho 59. roku života a 36. roku kňazstva. Pochovaný je v Hrboltovej.    Katolícke noviny, ročník 128, č. 49 zo dňa 8. 12. 2013,  VLADIMÍR KOLADA, SNÍMKA: ARCHÍV AUTORA

***

Článok z web stránok http://orava.sme.sk
Mikuláša Fitta odsúdil režim za údajnú velezradu
Z Trstenej pochádzalo mnoho vzdelancov, ktorí robili Orave dobré meno na Slovensku i v zahraničí. V tomto mestečku sa pred sto rokmi - 8. decembra 1913 narodil aj Mikuláš Fitt. Pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá dala cirkvi dvoch kňazov.
Po skončení základnej školy a gymnázia odišiel Mikuláš v roku 1931 do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského diecézneho biskupa Jána Vojtaššáka.
Jeho prvou kaplánkou bolo Spišské Podhradie. Kaplánom bol krátko aj v Tvrdošíne, neskôr v Hladovke. Začiatky jeho kňazskej činnosti poznačila druhá svetová vojna. V rokoch 1942 až 1943 bol rok v základnej vojenskej službe. Vždy sa snažil žiť tak, aby obstál pred Bohom i slovenským národom. Po návrate z vojenčiny pôsobil ďalej v Hladovke, ale už ako správca farnosti až do apríla 1953. Potom sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho 30.decembra 1953 zatkla štátna bezpečnosť.
Súdny proces
Prokurátor obžaloval Mikuláša Fitta za pôsobenie v organizácii Rodina, ktorú založil chorvátsky kňaz jezuita Stjepan Tomislav Poglajen, známy ako Kolakovič, ktorý utiekol na Slovensko pred nacistami v roku 1943. Z jeho iniciatívy vznikla Ústredná Katolícka kancelária v Bratislave a časopis a vydavateľstvo Verbus v Košiciach. Organizoval a viedol mnohé exercície, ako filozof politiky organizoval prednášky a semináre. Po oslobodení sa musela organizácia stiahnuť do ilegality.
Jej členov režim obvinil z toho, že pod vedením kňazov Kolakoviča, Šestáka, Krivého, Boteka, Nahálku a ďalších vstúpili do organizácie zameranej na rozvrátenie republiky a na získanie špionážnych správ pre Vatikán.
Vykonštruovaný proces sprevádzaný psychickým a fyzickým nátlakom sa konal na Krajskom súde v Žiline 14. až 20. mája 1954. Súd odsúdil skupinu katolíckych intelektuálov – lekára Vladimíra Sterculu na deväť rokov, akademického maliara Ladislava Záborského na sedem, lekár Ján Hlaváč dostal štyri roky väzenia, kňaz Mikuláš Fitt šesť a lekár Michal Kačaluba päť rokov za trestný čin veľezrady.
Ich majetok prepadol v prospech štátu a súd im odobral občianske práva na tri až päť rokov. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dôkazov, že katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa a chce rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie.
Tajné schôdzky
Mikuláša Fitta okrem toho nespravodlivo obvinili aj z toho, že keď pôsobil v Hladovke, mohol veľa urobiť dobrého a užitočného pre obec, ale že sa nesnažil, lebo čím zaostalejšia bola dedina po stránke kultúrnej a hospodárskej, tým lepšie sa on mal. Preto vraj učil Hladovčanov len sa modliť a nenávidieť všetko pokrokové.
Mikuláš Fitt nielenže sa zúčastňoval na protištátnych schôdzach a ich organizovaní, ale chodil aj do poľskej Veľkej Lipnice na stretnutia tamojších cirkevných hodnostárov a kňazov. K Alojzovi Volžinskému chodievali aj jezuiti z Krakova.
Informácie odtiaľ Fitt odovzdával pátrovi Jánovi Krivému a kňazovi Štefanovi Nahálkovi, ktorí sa skrývali na fare v Hladovke pred Štátnou bezpečnosťou. Farníci spomínajú na Fitta ako na starostlivého duchovného pastiera a múdreho radcu. Dal vymaľovať kostol, zrekonštruovať farskú budovu, oplotil záhradu a cintorín. Denne chodieval na prechádzky, stále niečo riešil a robil plány do budúcnosti, ako sa stať osožným nielen pre cirkev, ale i národ.
Nespravodlivý šesťročný trest si odpykával vo viacerých väzniciach. V roku 1960 sa vrátil z väzenia, robil cestára v Trstenej.
Koncom roku 1960 nastúpil Mikuláš Fitt za kaplána v Ludrovej, v roku 1961 ho biskup menoval za administrátora do Liptovského Trnovca a od 1. novembra 1965 za administrátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Zomrel 9. júna 1972 v 59. roku života a v 36. roku kňazstva. Pochovaný je na cintoríne v Hrboltovej.
http://orava.sme.sk/c/7032793/mikulasa-fitta-odsudil-rezim-za-udajnu-velezradu.html#ixzz2nwn7y4Kq


20. Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p. farár František Očkaják z Liesku.


19. Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha  prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu.[4] Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali. Tento stav trval až do 1. 9. 1939, keď sa farnosť opäť pripojila k Slovensku.
1. 9. 1939 odišiel z Hladovky, po obsadení obce nemeckým vojskom, farár Ján Kuzma, pričom zanechal po sebe celý svoj majetok. Keďže zanechal po sebe aj nezaplatené dlžoby, miestny dekan Jozef Slanicay nariadil, "aby sa prírodniny, ako zbožie, zemiaky, zrno, ďatelina a slama odpredali a za utržené peniaze dlhy vyplatili". Už 8. septembra 1939 sa na biskupa Vojtaššáka obrátili farníci z Hladovky so žiadosťou, aby zabezpečil obsadenie fary z dôvodu, že poľský kňaz ich opustil. (Chalupecký, I. Biskup Ján Vojtašák. K jeho verejnej a politickej činnosti, s. 117.)


18. december 1921 - november 1938 Jozef Laurinec - V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V kapitole o kostole sme spomenuli, čo všetko dobré a vzácne pre farnosť a obec urobil. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku. Pán farár Laurinec nechal faru, ušiel do Trstenej k rodine, a viac sa do Hladovky už nevrátil.


17. Ján Maslák – pôsobil len krátku chvíľu.


16. 1902 – 1921 – Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou. V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku.[3] Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky. Útočište našiel u Jozefa Petreka, farára v Nadošanoch, rodáka z Hladovky.


15. 1902 - Anton Hromada – bol farárom tri mesiace.


14. 1898 – 1902 -  Štefan Zaják, farár.


13. 1889 – 1897 -  Štefan Haluška, farár.


12. 1869 – 1889 –  Ján Petruska, farár.


11. 1868 – 1869 - Štefan Pirontsak, administrátor pre duchovné veci.


10. 1827 – 1869 – František Kisely. Bol farárom od 24. 4. 1827[2] Zomrel 12. 9. 1869. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov. Svoju spokojnosť vždy zdôrazňoval týmto refrénom: „Vzácny priateľu, ja som najšťastlivejší človek na svete.“ Všetky politické a iné búrky prešli ponad jeho šedivú hlavu bez následkov.


9. 1827 – Ján Kaser – pochádzal z Harhova. Administrátor.


8. 1826 – 1827 – Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče. Administrátor.


7. 1816 – 1826 – Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10. 1826 v Hladovke.


6. 1800 – 1816 – Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár. Z Hladovky odišiel do Jablonky.


5. 1800 – Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval. Neskôr bol farárom v Námestove.[1]


4. 1798 – 1800 páter Ján Krátky. Pôsobil ako farár v Zubrohlave. Z lateránskeho kanonika  v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Odtiaľ prišiel do farnosti v Hladovke. Tu aj zomrel.


3. 1798 – páter Zerifin Kitkay, administrátor. Pôsobil v Hladovke len krátky čas.


2. 1789 – 1798 – Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11. 1798.


1. 1787 – 1789 Tomáš Hlavacsany, lateránsky kanonik a administrátor.


 

Kapláni

3.

1. 7. 2005 - 30. 6. 2006 - Mgr. Ján Budzak sa narodil 26. 9. 1975, za kňaza bol ordinovaný 18. 6. 2000. V súčasnosti pôsobí ako farský administrátor v Liptovských Sliačoch.

 
2.

september 2002 - 18. 1. 2005 - Druhým kaplánom sa stal kňaz na dôchodku Milan Jedinák. Pomáhal správcovi farnosti pri kresťanských obradoch až do svojej smrti, do 18. 1. 2005. Pochovaný je na cintoríne v rodnej obci, v Šenkviciach.

 
1.

1. 7. 2001 - 1. 7. 2002 - Slavomír Bigoš, kaplán - narodil sa 27. I. 1971 v Levoči - bol od 1. VII. 2001 prvým kaplánom v histórii farnosti vôbec. Po maturite na Gymnáziu v Levoči nastúpil do seminára v Spišskom Podhradí. Na kňaza bol ordinovaný 22. júna 1997. Od 1. júla 1997 nastupuje ako kaplán do Nižnej nad Oravou. 1. júla 1998 sa stáva správcom farnosti v Liptovskej Teplej. Potom pôsobil ako kaplán v Hladovke až do 1.7. 2002.