Vo farnosti Hladovka pôsobili títo kňazi:

30.
4. 7. 2017 nastúpil do našej farnosti ako farský administrátor Miroslav Žmijovský.

Dátum narodenia: 16.09.1981
Dátum ordinácie: 17.06.2006
História pôsobenia:
17.06.2006 - 30.6.2007 - kaplán v Spišskej Kapitule
01.07.2007 - 30. 6. 2011 - kaplán v Poprade
1.7.2011 - 9. 7. 2013 - kaplán v Dolnom Kubíne
10.7.2013 - 3. 7. 2017 - kaplán v Hruštíne
od 4. 7. 2017 - farský administrátor v Hladovke

Slovo Mgr. Miroslava Žmijovského:

Pochádzam z podtatranskej dediny Lendak. Narodil som sa 16. septembra 1981 ako druhý v poradí z piatich bratov. Najstarší brat je tiež kňazom a pôsobí ako riaditeľ charitného domu Dona Bosca v Spišskej Kapitule. Nakoľko Lendak je roľnícky založená obec, ináč to nie je ani v našej rodine. Máme menšie gazdovstvo, takže ani manuálna práca mi nie je cudzia.

Po skončení Základnej školy v Lendaku som pokračoval v štúdiu na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku. Po maturite v roku 2000 som nastúpil do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule v Spišskom Podhradí.

V roku 2005 som prijal diakonské svätenie a svoju diakonskú prax som vykonával vo farnosti Dolný Kubín. V roku 2006 som prijal kňazské svätenie a mojím prvým kaplánskym pôsobiskom sa stala farnosť Spišská Kapitula. Po roku ma otec biskup prevelil na nové kaplánske miesto a to do najväčšieho mesta našej diecézy - do Popradu, kde som strávil štyri roky. Potom nasledovala dvojročná zastávka v Dolnom Kubíne a od 10. 7. 2013 som bol ustanovený za kaplána v Hruštíne a 4. 7. 2017 začínam pôsobiť ako farský administrátor v Hladovke.

Medzi moje záľuby v čase voľna patria: dobrá kniha; dobrá hudba, medzi ktorou najviac vyniká klasika; rád si zahrám na organe, aj keď som len amatér a samouk; akvaristika; fotenie; turistika a príroda ako taká vôbec. V nej môžeme neustále objavovať stopy nekonečnej Božej múdrosti.

Na záver želám všetkým čitateľom a veriacim len to najlepšie, aby sa nám všetkým darilo naplno prežívať a prehlbovať našu vieru a zároveň ju prenášať i do svojho života. Lebo bez toho by to bolo prázdne.

29.

2. 12. 2012 - 3. 7. 2017 - z poverenia biskup Spišskej diecézy uviedol vdp dekan Michal Tondra do úradu farnosti vdp PaedDr. Ondreja Lajčina, ktorý v predchádzajúcom období pôsobil ako farár v Krivej.
Vdp PaedDr. Ondrej Lajčin sa narodil 10. 1. 1953 v Habovke. Za kňaza bol ordinovaný 6. 6. 1976. V r. 1976 nastúpil na základnú vojenskú službu. Od 15. 10. 1978 pôsobil ako kaplán v Levoči, od r. 1980 ako kaplán v Námestove, od r. 1982 ako kaplán v Starej Ľubovni a v roku 1984 sa stáva správcom farnosti Slovenská Ves. Od 1. 11. 1996 pôsobil ako farár v obci Slatvina. V r. 2000 - aj k 17. 6. 2001 pôsobil ako farár vo Vavrečke, 10. 1. 2003 - aj k 4. 6. 2006 do 30. 11. 2012 pôsobil ako farár v Krivej. (zdroj: http://www.kforava.estranky.sk/clanky/lajo.html)

28.

12. 10. 2012 - 2. 12. 2012 - biskup Spišskej diecézy poveril dočasnou správou farnosti Hladovka farára z Čimhovej Mgr. Richarda Juríka.
Richard Jurík  sa narodil 11. 12. 1977, ordinovaný 15. 6. 2002, Pôsobenie: 01.07.2002 kaplán v Spišskej Novej Vsi, 01.09.2003 kaplán v Novej Ľubovni, 15.10.2005 kaplán v Dolnom Kubíne, 01.07.2007 kaplán vo Svite, 01.07.2009 farský administrátor v Čimhovej, 10.7.2018 farár v Černovej, 20.9.2019 nemocničný kaplán v NÚTPCHaHCH vo Vyšných Hágoch, 1.7.2020 farár v Mútnom

27.

1. 7. 1994 - 9. 10. 2012 farár PaedDr. Jozef Golvoň.
Farár: PaedDr. Jozef Golvoň, nar. 7. 8. 1941 v Brezovici. Bol vysvätený 28. 6. 1964 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Rabči, (voj. zákl. služba 1964 - 1966 v Brne), Letanovciach, Spišskom Podhradí, Markušovciach. Od roku 1972 pôsobil ako duchovný správca v Letanovciach do 30. 6. 1994. Od 1. 7. 1994 až do svojej smrti bol farárom v Hladovke. V piatok 5. 10. 2012, neskoro v noci ho s krvácaním do mozgu previezli do dolnokubinskej nemocnice, kde 9. 10. 2012, krátko pred 21:00 hod. dokončil svoju životnú púť. Je pochovaný v Hladovke.
Za pozornosť stoja aj dve jeho publikácie: Brezovica v čase dejín a v priestore kultúry, 2000, ISBN: 9788096837069 a
Monografia obce Hladovka (1597-2010) rok vydania 2010, ISBN 9788097044251 

Spomienková fotogaléria na vdp. Jozefa Golvoňa, 9. 10. 2013   

26.

1990 – 1994 - Ján Kekelák, správca farnosti. Pochádza z Rabče. Narodil sa 2. 12. 1960 v Námestove rodičom Jánovi Kekelákovi a Jozefíne, rodenej Kvasniakovej. Na kňaza bol ordinovaný 16. 6. 1987. Od roku 1987 bol kaplánom v Levoči, od r. 1988  Poprade a v roku 1989 v Tvrdošíne. Od roku 1994 pôsobil v Liptovskej Lúžnej a v súčasnosti (od 13. 8. 2006) pôsobí v Bobrove.

25. 

V rokoch 1973 – 1990 pôsobil v Hladovke Michal Tondra, farár, terajší dekan Trstenského dekanátu a farár v Suchej Hore. Narodil sa 17. 1. 1947 v Spišských Vlachoch.  Bol deviatym dieťaťom Veroniky Tondrovej, rodenej Chmelárovej a Michala Tondru. Na kňaza bol ordinovaný 21. júna 1970 v Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Zázrivej pri bratovi, ktorý tam bol správcom farnosti. V Zázrivej pôsobil  tri roky a päť mesiacov od 1970 do 1. 12. 1973, kedy sa stal správcom farnosti v Hladovke. Od 1. 2. 1990 bol správcom farnosti v Trstenej a zároveň prodekanom oravského dekanátu a od 1998 roku dekanom oravského dekanátu. Od 1. 7. 2006 do 18. 2. 2015 bol vdp. dekan Michal Tondra farárom v Suchej Hore. Zomrel 18. 2. 2015. Je pochovaný v Suchej Hore. Počas kňazského pôsobenia zastával aj tieto úlohy: 1990-1999 prodekan dekanátu Dolný Kubín, 1998-2014 člen Diecéznej liturgickej komisie, 1999-2015 člen Kňazskej rady Spišskej diecézy a farár konzultor, 1999-2001 dekan dolnokubínskeho dekanátu, 2000-2015 člen Zboru konzultorov, 2002-2015 dekan-moderátor trstenského dekanátu.

Spomienková fotogaléria na vsdp. Michala Tondru  

24. 
1970 - 1973 Jozef Haviar - Po dp.  F. Chraščovi prišiel v roku 1970 farár Jozef Haviar. Narodil sa 25. 12. 1914 v Dlhej nad Oravou. Za kňaza bol ordinovaný 21. 6. 1941. V kronike obce Dlhá nad Oravou sa uvádza, že hneď po vysviacke pôsobí ako kaplán vo Veličnej, potom v období 1941 – 1944 ako kaplán v Zákamennom. V rokoch 1944 – 1946 pôsobil na kaplánke v Zázrivej a v rokoch 1946 – 1948 v Bobrovci. Jeho poslednou zastávkou bola farnosť v Hniezdnom 1948 – 1950. Kronika spomína, že v rokoch 1950 - 1953 bol správcom farnosti v Letanovciach, v r. 1953 – 1956 bol správcom farnosti v Ľubici a v rokoch 1956 – 1968, aj keď už na invalidnom vozíku, správcom farnosti v rodisku. Potom začal opätovne pôsobiť ako správca farnosti vo Veľkej Lesnej 1968 – 1970. Po odchode farára Chrašča prišiel do Hladovky a pastoračnú činnosť vykonával v Hladovke až do roku 1973 ako správca farnosti. Od roku 1974 bol už na dôchodku v Dlhej nad Oravou. Zomrel v trstenskej nemocnici 8. 6. 1987. Je pochovaný na miestnom cintoríne v Dlhej nad Oravou.

23. 

Máj 1953 - 1970 - František Chrašč - V máji 1953 na telegrafickú výzvu Ordinariátu v Spišskej Kapituli prišiel do Hladovky František Chrašč, ktorý sa narodil 2. 4. 1902 v Jablonove, okr. Levoča. Za kňaza bol ordinovaný 29. 6. 1927. Ako kaplán pôsobil v r. 1927 - 1930 vo Veličnej, v roku 1930 - 1940 ako správca farnosti v Kolačkove, v roku 1940 - 1950 bol farárom v Spišskom Hrhove, v roku 1950 - 1953 správcom farnosti v Ludrovej a od mája 1953 v Hladovke, odkiaľ odišiel až v roku 1970 z činnej pastorácie na dôchodok do Suchej Hory. Zomrel 7. 10. 1986 v Suchej Hore. Tam je aj pochovaný.

December 1938 - apríl 1953 Mikuláš Fitt - V decembri 1939 už pôsobí vo farnosti farár Mikuláš Fitt. V čase jeho „éry“ sa toho veľa urobilo. V týchto časoch prekvitalo pašovanie s Poliakmi takže ľudia boli „pri peniazoch.“ Toto vedel farár Fitt využiť aj v prospech farnosti. Už sme spomínali, že dal prekrásne vymaľovať kostol akademickému maliarovi Jozefovi Hanulovi. Vo fare zriadil kúpeľňu a akýsi primitívny vodovod na ručný pohon, záhradu a cintorín oplotil drôteným plotom.

Kňaz Fitt, narodený 21. 10. 1906 pochádzal z Trstenej. Za kňaza bol ordinovaný v roku 1932. Na začiatku pastorácie pôsobil v Černovej. V 1945 narukoval na vojenčinu. V tom čase ho od júla 1945 až do decembra 1945 zastupoval Viktor Lompart ako dočasný duchovný správca. (https://www.farnosthniezdne.sk/uploads/article_40_hniezdo-30_2018.pdf) Mikuláš Fit pôsobil v Hladovke až do apríla 1953.

***

Článok z web stránok http://orava.sme.sk
Mikuláša Fitta odsúdil režim za údajnú velezradu
Z Trstenej pochádzalo mnoho vzdelancov, ktorí robili Orave dobré meno na Slovensku i v zahraničí. V tomto mestečku sa pred sto rokmi - 8. decembra 1913 narodil aj Mikuláš Fitt. Pochádzal z chudobnej rodiny, ktorá dala cirkvi dvoch kňazov.
Po skončení základnej školy a gymnázia odišiel Mikuláš v roku 1931 do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1936 z rúk spišského diecézneho biskupa Jána Vojtaššáka.
Jeho prvou kaplánkou bolo Spišské Podhradie. Kaplánom bol krátko aj v Tvrdošíne, neskôr v Hladovke. Začiatky jeho kňazskej činnosti poznačila druhá svetová vojna. V rokoch 1942 až 1943 bol rok v základnej vojenskej službe. Vždy sa snažil žiť tak, aby obstál pred Bohom i slovenským národom. Po návrate z vojenčiny pôsobil ďalej v Hladovke, ale už ako správca farnosti až do apríla 1953. Potom sa stal správcom farnosti v Ludrovej, kde ho 30.decembra 1953 zatkla štátna bezpečnosť.
Súdny proces
Prokurátor obžaloval Mikuláša Fitta za pôsobenie v organizácii Rodina, ktorú založil chorvátsky kňaz jezuita Stjepan Tomislav Poglajen, známy ako Kolakovič, ktorý utiekol na Slovensko pred nacistami v roku 1943. Z jeho iniciatívy vznikla Ústredná Katolícka kancelária v Bratislave a časopis a vydavateľstvo Verbus v Košiciach. Organizoval a viedol mnohé exercície, ako filozof politiky organizoval prednášky a semináre. Po oslobodení sa musela organizácia stiahnuť do ilegality.
Jej členov režim obvinil z toho, že pod vedením kňazov Kolakoviča, Šestáka, Krivého, Boteka, Nahálku a ďalších vstúpili do organizácie zameranej na rozvrátenie republiky a na získanie špionážnych správ pre Vatikán.
Vykonštruovaný proces sprevádzaný psychickým a fyzickým nátlakom sa konal na Krajskom súde v Žiline 14. až 20. mája 1954. Súd odsúdil skupinu katolíckych intelektuálov – lekára Vladimíra Sterculu na deväť rokov, akademického maliara Ladislava Záborského na sedem, lekár Ján Hlaváč dostal štyri roky väzenia, kňaz Mikuláš Fitt šesť a lekár Michal Kačaluba päť rokov za trestný čin veľezrady.
Ich majetok prepadol v prospech štátu a súd im odobral občianske práva na tri až päť rokov. Súdy vychádzali z ničím nepodložených dôkazov, že katolícka cirkev vedie ideologický boj proti Komunistickej strane Československa a chce rozvrátiť ľudovodemokratické zriadenie.
Tajné schôdzky
Mikuláša Fitta okrem toho nespravodlivo obvinili aj z toho, že keď pôsobil v Hladovke, mohol veľa urobiť dobrého a užitočného pre obec, ale že sa nesnažil, lebo čím zaostalejšia bola dedina po stránke kultúrnej a hospodárskej, tým lepšie sa on mal. Preto vraj učil Hladovčanov len sa modliť a nenávidieť všetko pokrokové.
Mikuláš Fitt nielenže sa zúčastňoval na protištátnych schôdzach a ich organizovaní, ale chodil aj do poľskej Veľkej Lipnice na stretnutia tamojších cirkevných hodnostárov a kňazov. K Alojzovi Volžinskému chodievali aj jezuiti z Krakova.
Informácie odtiaľ Fitt odovzdával pátrovi Jánovi Krivému a kňazovi Štefanovi Nahálkovi, ktorí sa skrývali na fare v Hladovke pred Štátnou bezpečnosťou. Farníci spomínajú na Fitta ako na starostlivého duchovného pastiera a múdreho radcu. Dal vymaľovať kostol, zrekonštruovať farskú budovu, oplotil záhradu a cintorín. Denne chodieval na prechádzky, stále niečo riešil a robil plány do budúcnosti, ako sa stať osožným nielen pre cirkev, ale i národ.
Nespravodlivý šesťročný trest si odpykával vo viacerých väzniciach. V roku 1960 sa vrátil z väzenia, robil cestára v Trstenej.
Koncom roku 1960 nastúpil Mikuláš Fitt za kaplána v Ludrovej, v roku 1961 ho biskup menoval za administrátora do Liptovského Trnovca a od 1. novembra 1965 za administrátora do Hrboltovej pri Ružomberku. Zomrel 9. júna 1972 v 59. roku života a v 36. roku kňazstva. Pochovaný je na cintoríne v Hrboltovej.
http://orava.sme.sk/c/7032793/mikulasa-fitta-odsudil-rezim-za-udajnu-velezradu.html#ixzz2nwn7y4Kq

21. 

Po pripojení Hladovky k Slovenskej republike od septembra 1939 až do decembra 1939 tu dochádzal a zastupoval správcu farnosti p. farár František Očkaják z Liesku. Narodil sa v Hruštíne 9. decembra 1900. Jeho rodičia boli Ján Očkaják a Rozália, rodená Radzová. Ľudovú školu a čiastočne aj gymnázium vychodil pri ujkovi Jozefovi Radzovi v Budapešti. Gymnaziálnu maturitu skladal v Ružomberku. Teológiu skončil v Spiš. Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 29. 6. 1927 v Spišskej Kapitule. Potom kaplánoval v Zázrivej, v r. 1928 v Námestove, v r. 1929 v Ružomoberku. V rokoch 1930–1935 bol administrátorom v Haligovciach, v r. 1935–1943 v Liesku. V tom roku bol pre chorobu dočasne penzionovaný, no čoskoro prešiel do trnavského biskupstva a v r. 1946 - 1967 účinkoval ako dekan vo Výčapoch – Opatovciach, kde zomrel 27. júla 1972 a tam je aj pochovaný.

20.

Po farárovi Laurincovi administrovali na fare poľskí kňazi. Ich cieľom a zámerom bolo popoľštiť tunajšie obyvateľstvo. V škole sa síce učilo po poľsky, ale v kostole a v obci sa ľudia vzpierali, v kostole stále spievali slovenské piesne. Kardinál Sapieha  prišiel do farnosti osobne, aby spísal akúsi dohodu.[4] Štátne úrady do tohto sporu niekedy až brutálne zasahovali. Tento stav trval až do 1. 9. 1939, keď sa farnosť opäť pripojila k Slovensku.
1. 9. 1939 odišiel z Hladovky, po obsadení obce nemeckým vojskom, farár Ján Kuzma, pričom zanechal po sebe celý svoj majetok. Keďže zanechal po sebe aj nezaplatené dlžoby, miestny dekan Jozef Slanicay nariadil, "aby sa prírodniny, ako zbožie, zemiaky, zrno, ďatelina a slama odpredali a za utržené peniaze dlhy vyplatili". Už 8. septembra 1939 sa na biskupa Vojtaššáka obrátili farníci z Hladovky so žiadosťou, aby zabezpečil obsadenie fary z dôvodu, že poľský kňaz ich opustil. (Chalupecký, I. Biskup Ján Vojtašák. K jeho verejnej a politickej činnosti, s. 117.)

19.

December 1921 - november 1938 Jozef Laurinec - V decembri 1921 prišiel do farnosti za farára Jozef Laurinec. V kapitole o kostole sme spomenuli, čo všetko dobré a vzácne pre farnosť a obec urobil. V novembri 1938 pána farára zastihlo obsadenie a pripojenie Hladovky k Poľsku. Pán farár Laurinec nechal faru, ušiel do Trstenej k rodine, a viac sa do Hladovky už nevrátil.

18.

Ján Maslák – * 27. júla 1896 v Suchej Hore na Orave - + 31. októbra 1951 v Poľsku
Ján Maslák - kňaz Spišskej diecézy a neskôr Krakovskej arcidiecézy. Narodil sa 27. júla 1896 v Suchej Hore Martinovi Maslákovi a Veronike rodenej Chmeňovej. Maturoval na gymnáziu v Rožňave a teologické štúdia absolvoval v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Na kňaza bol vysvätený 16. februára 1919 v Spišskej Kapituli.
1.03.1919 – 30.04.1919 kaplán vo farnosti Hybe
1.05.1919 – 30.04.1920 kaplán vo farnosti Horná Zubrica
1.05.1920 – 30.09.1920 kaplán vo farnosti Liptovská Teplá
1.10.1920 – 15.01.1921 kaplán vo farnosti Hladovka
15.01.1921 – 26.11.1921 administrátor vo farnosti Hladovka
26.11.1921 – 15.03.1929 administrátor vo farnosti Lipnica Mala
15.03.1929 – 31.10.1951 farár vo farnosti Zubrica Horná.
Zomrel 31. októbra 1951 v Poľsku - v nemocnici v Rybniku. Bol pochovaný 4. 11. 1951 na cintoríne v Zubrici Hornej, v Krakovskej diecéze.

17.

1902 – 1921 – Andrej Doránsky. Podľa svedectva ľudí v tom čase žijúcich, bol to svätý človek, tichý pracovník Cirkvi predovšetkým medzi mládežou. V roku 1920 ho zastihli z histórie známe udalosti, keď 4. augusta, na základe rozhodnutia veľmocí boli Hladovka a Suchá Hora pridelené k Poľsku.[3] Pán farár Doránsky nechcejúc ísť do Poľska, odišiel z Hladovky. Útočište našiel u Jozefa Petreka, farára v Nadošanoch, rodáka z Hladovky.

16.

1902 - Anton Hromada – v Hladovke bol farárom iba tri mesiace.
* 8. novembra 1872, Komjatná, okr. Ružomberok – † 19. apríla 1937, Praha
Tituly: náboženský spisovateľ, redaktor a prekladateľ
Anton Hromada sa narodil 8. novembra 1872 v Komjatnej v rodine učiteľa Jozefa Hromadu (+1899 v Stankovanoch) a Zuzany Hromadovej, rodenej Kollárovej Petrusovej (*12.8.1844 +27.4.1884 v Stankovanoch). Za kňaza bol vysvätený 30.6.1895.
Pôsobil ako kaplán v Spišskom Hrhove, v Hrabušiaciach, Námestove, Jablonke, Hladovke a Ružomberku-Bielom Potoku. Tu vydával mesačník Svätá rodina. Od roku 1902 - 1913 pôsobil ako kňaz v Oravskom bielom potoku, od r. 1913 až do r. 1937  pôsobil v Stankovanoch ako administrátor a od roku 1916 ako farár. Pôsobil tu až do roku 1937 a zároveň aj vo vysokých cirkevných funkciách. V Stankovanoch vydával mesačník Kráľovná svätého Ruženca. Bol spolupracovníkom biskupa Jána Vojtaššáka. V roku 1937 nešťastnou náhodou spadol zo schodov a zlomil si bedrový kĺb. Zo zranenia sa liečil až v Prahe, kde však zomrel 19. apríla 1937. Pochovaný je v Stankovanoch.
Bol štedrým dobrodincom chudobných, charitatívnych spolkov aj študentov. Aj napriek tomu, že mal na to, aby dosiahol vysoké cirkevné funkcie, túžil len po pokoji. Svojim farníkom bol dobrým radcom a pomocníkom. Zo svojich prostriedkov a Krá ovského svätého Ruženca daroval na stavbu školy v Stankovanoch 40 tisíc korún.
Pramene: Národnie noviny, r. 68, 22.4.1937; Slovenský biografický slovník II. Martin 1987, s. 411.
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=hromadaanton
Ukážka časopisu Kráľovna sv. ruženca: https://content.slovakiana.sk/fileserver/public/doid=doid-a63q/content/pdf/32B555DC-2B8E-4A95-91A3-44F898DB9F50_P.pdf  

15.

1898 – 1902 -  Štefan Zaják, farár. Po odchode z Hladovky od roku 1902 až do roku 1944 pôsobil ako farár v Trstenej. Zomrel v r. 1944.

14.

1889 – 1897 -  Štefan Haluška, farár.  * 27. mája 1857, Tvrdošín – † 10. októbra 1925, Dolný Kubín
Tituly: regionálny historik, národovec, kazateľ
Teológiu študoval v Spišskej Kapitule, kde ho 31. decembra 1881 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil vo Veličnej, v Zázrivej a Jablonke (teraz Poľsko). V Jablonke pracoval po boku farára Štefana Pirončáka, redaktora časopisu Kráľovná sv. Ruženca. Po krátkom administrovaní farnosti v Čimhovej sa stal farárom v Hladovke (1889-1897) a neskôr do r. 1917 v Oravke, dnes Poľsko.
Od r. 1901 postupne nadviazal vzácne priateľstvá s kňazmi-rodoľubmi, s Jozefom Bobokom, Jánom Vojtaššákom a ďalšími. Pozoruhodný drevený kostolík v Oravke opísal v časopise Arvamegy almanach (1912). V Pútnikovi svätovojtešskom (1907) mu vyšla tlačou prvá väčšia historická štúdia s názvom Orava pred reformáciou a po reformácii. Preštudoval a spracoval Kohútov materiál k dejinám Oravy. Výťah z tohto rukopisu vyšiel v r.1903 v diele spišského kanonika a historika Jozefa Hradského Additamenta ad initia, progressus ac praesens status Capituli Scepusiensis (Doplnky k počiatku, rozvoju a súčasnému stavu Spišskej kapituly).
V januári 1913 sa konali oslavy Antona Bernoláka v oravskej Slanici, kde mal oduševňujúcu reč, v ktorej medziiným povedal, že statočný človek sa nesmie hanbiť za svoju mať, čo by aká biedna a ošarpaná bola; jej dá prednosť pred dámou. Táto detinská láska viedla i Bernoláka k tomu, že celý svoj život zasvätil úsiliu o kodifikovanie spisovnej slovenčiny.
Prispieval do časopisov Svätá rodina, Posol Božského Srdca Ježišovho, po skončení prvej svetovej vojny aj do rozličných kalendárov. Napríklad o drevenom kostolíku v Oravke napísal do Kalendára Slovenskej ligy. Jeho kázne sa občas objavili na stránkach Duchovného pastiera. Po príchode do Dolného Kubína r. 1917 sa podujal na organizovanie storočnice narodenia Andreja Radlinského. V Národných novinách a v Literárnych listoch vyzval národ, aby oslávil toto významné jubileum. Úrady však nepovolili oslavy Radlinského storočnice, a tak sa konali o rok neskoršie. Na tejto slávnosti r. 1918 odznela Hviezdoslavova báseň Prológ. Ako dolnokubínsky dekan a farár sa pričinil o to, že vojnové a povojnové udalosti tam mali pomerne hladký priebeh. V novom štáte stál pri každom významnom podujatí. Dňa 25. januára 1925 ho ako uznávaného historika Oravy zvolili za predsedu Spolku oravského múzea.
Pramene:
Krupár, J.: Oravský historik Š. Haluška. Katolícke noviny, r. 102, 1987, č. 21.
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=haluskastefan1857

13.

1869 – 1889 –  Ján Petruska, farár.

12.

1868 – 1869 - Štefan Pirontsak, administrátor pre duchovné veci. V rokoch 1903 - 1912 pôsobil ako dekan v Jablonke.

11.

V hladovskej farnosti vypomáhal v roku 1867 páter František Šprlák, neznámeho rodiska.

 10.

1827 – 1869 – František Kisely. Bol farárom od 24. 4. 1827[2] Zomrel 12. 9. 1869. Tento pravý Izraelita tu pôsobil vyše štyridsať rokov. Svoju spokojnosť vždy zdôrazňoval týmto refrénom: „Vzácny priateľu, ja som najšťastlivejší človek na svete.“ Všetky politické a iné búrky prešli ponad jeho šedivú hlavu bez následkov.

9.

1827 – Ján Kaser – pochádzal z Harhova. Administrátor.

8.

1826 – 1827 – Jozef Vitkovský. Rodák z Levoče. Administrátor.

7.

1816 – 1826 – Ignác Brunkala. Pochádzal z Oravky. Zomrel 15. 10. 1826 v Hladovke. V rokoch 1812 - 1815 pôsobil ako farár v Oravskom Bielom Potoku.

6.

1800 – 1816 – Jakub Meštjanek, rodák z Rabčíc, farár. Z Hladovky odišiel do Jablonky. Uvádza sa, že v Jablonke pôsobil v rokoch 1820 - 1833 (Jakub Mieszczanek).

5.

1800 – Jakub Króner. Pochádzal z Ružomberka. Krátky čas v Hladovke administroval. V r. 1764 - 1769 pôsobi v obci Veselé. Neskôr (okolo roku 1977) bol farárom v Námestove.

4.

1798 – 1800 páter Ján Krátky. kňaz, lateránsky kanonik. Narodil sa a pôsobil v rokoch 1975 - 1799 ako farár v Zubrohlave. Po viacerých nezhodách žiadal o preloženie do Hladovky. Z lateránskeho kanonika v Poľsku sa stal kňazom spišskej diecézy. Zomrel v Hladovke. 

3.

1798 – páter Zerifin Kitkay, administrátor. Pôsobil v Hladovke len krátky čas.

2.

1789 – 1798 – Tadeáš Kabzay, lateránsky kanonik, farár. Zomrel 8. 11. 1798.

1.

1787 – 1789 Tomáš Hlavacsany, lateránsky kanonik a administrátor.

Kapláni

3.

1. 7. 2005 - 30. 6. 2006 - Mgr. Ján Budzak sa narodil 26. 9. 1975, za kňaza bol ordinovaný 18. 6. 2000. V súčasnosti pôsobí ako farský administrátor v Liptovských Sliačoch. 

2.

2002 - 18. 1. 2005 - Druhým kaplánom sa stal kňaz na dôchodku Milan Jedinák. Pomáhal správcovi farnosti pri kresťanských obradoch až do svojej smrti, do 18. 1. 2005. Pochovaný je na cintoríne v rodnej obci, v Šenkviciach.

1.

1. 7. 2001 - 1. 7. 2002 - Slavomír Bigoš, kaplán - narodil sa 27. I. 1971 v Levoči - bol od 1. VII. 2001 prvým kaplánom v histórii farnosti vôbec. Po maturite na Gymnáziu v Levoči nastúpil do seminára v Spišskom Podhradí. Na kňaza bol ordinovaný 22. júna 1997. Od 1. júla 1997 nastupuje ako kaplán do Nižnej nad Oravou. 1. júla 1998 sa stáva správcom farnosti v Liptovskej Teplej. Potom pôsobil ako kaplán v Hladovke až do 1.7. 2002.