Katolícka cirkev má nového Svätého Otca. Vo štvrtok 08. mája 2025 zvolilo konkláve za 267. pápeža Katolíckej cirkv 69-ročného amerického kardinála Roberta Francisa Prevosta, ktorý prijal meno Lev XIV. 

Kardinál Robert Francis Prevost O.S.A., bývalý prefekt Dikastéria pre biskupov, sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu (Spojené štáty americké). V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína (O.S.A.) a 29. augusta 1981 zložil sľuby. Študoval na Katolíckej teologickej únii v Chicagu, kde získal diplom z teológie.
Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982. Licenciát získal v roku 1984, potom bol vyslaný na misiu do Chulucanas v Piure v Peru (1985 – 1986).
V roku 1987 získal doktorát a bol zvolený za riaditeľa povolaní a riaditeľa misií augustiniánskej provincie „Matky dobrej rady“ v Olympia Fields v štáte Illinois (USA). V roku 1988 bol vyslaný na misiu do Trujilla. Tam bol priorom komunity (1988 – 1992), riaditeľom formácie (1988 – 1998) a učiteľom (1992 – 1998). V arcidiecéze Trujillo bol súdnym vikárom (1989 – 1998), profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie vo veľkom seminári „San Carlos e San Marcelo“.
V roku 1999 bol zvolený za provinciálneho priora provincie „Madre del Buon Consiglio“ (Chicago). Po dva a pol roku bol v roku 2007 generálnou kapitulou zvolený za generálneho priora. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie (Chicago), kde vyučoval a pôsobil ako provinciálny vikár; tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo (Peru). Za biskupa bol vysvätený 12. decembra, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v katedrále svojej diecézy.
Pápež František ho v roku 2019 menoval za člena Kongregácie pre klerikov a v roku 2020 za člena Kongregácie pre biskupov. 15. apríla 2020 ho pápež menoval za apoštolského administrátora diecézy Callao. Od 30. januára 2023 bol prefektom Dikastéria pre biskupov a predsedom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
Pápež František ho kreoval za kardinála v konzistóriu 30. septembra 2023. 6. februára 2025 ho Svätý Otec František povýšil do stavu kardinála-biskupa a udelil mu titul prímestského biskupstva Albana.

Oficiálne foto a erb pápeža Leva XIV.

Dnes, 4. 5. 2025, sme slávili Tretiu veľkonočnú nedeľu a I. svätá omša bola obetovaná za živých i zosnulých členov Dobrovoľného hasičského zboru v Hladovke. Na tento deň pripadla aj spomienka na sv. Floriána, patróna hasičov. V tomto roku však tento sviatok vypadáva a tak sme si tohto svätca pripomenuli aspoň takouto formou a poďakovali sa mu za pomoc pri rôznych živelných pohromách a nešťastiach. Tiež sme si pripomenuli aj tých, ktorí boli kedysi členmi DHZ a dnes už nie sú medzi nami.
Kliknutím na fotografiu si zobrazíte celý fotoalbum.

Vatikán 21. apríla (TK KBS) Vo veku 88 rokov zomrel pápež František.

„.Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť smrť nášho Svätého Otca Františka.
Dnes ráno o 7.35 sa rímsky biskup František vrátil do Otcovho domu. Celý svoj život zasvätil službe Pánovi a jeho Cirkvi.
Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, osobitne v prospech najchudobnejších a vylúčených.
S nesmiernou vďačnosťou za jeho príklad pravého učeníka Pána Ježiša odporúčame dušu pápeža Františka nekonečnej milosrdnej láske Trojjediného Boha.,“ oznámil dnes ráno kardinál Farrell.
Pápež František bol od 14. februára hospitalizovaný na obojstranný zápal pľúc v nemocnici Gemelli v Ríme.

Pápež František
Vlastným menom Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires ako najstarší z piatich detí talianskeho prisťahovalca Maria José (Giuseppe) Bergoglia a Reginy Maríe Sívoriovej.

Cesta kňazstva a rehoľná formácia
Po štúdiu na technickej škole s odborom chemický technik vstúpil 11. marca 1958 do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát absolvoval v Čile, kde študoval humanitné predmety. Následne získal licenciát z filozofie na Kolégiu sv. Jozefa v San Miguel a študoval literatúru a psychológiu v Santa Fe a Buenos Aires.
Za kňaza ho vysvätil 13. decembra 1969 vtedajší arcibiskup Córdoby Ramón José Castellano. Večné sľuby v reholi jezuitov zložil 22. apríla 1973 v Španielsku. Následne pôsobil ako novicmajster a prednášal na teologickej fakulte v San Miguel, kde bol v rokoch 1973 – 1979 provinciálom jezuitov v Argentíne.

Biskupská a kardinálska služba
Svätý Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 vymenoval za pomocného biskupa arcidiecézy Buenos Aires. Biskupské svätenie prijal 27. júna 1992 z rúk arcibiskupa Antonia Quarracina. Jeho biskupským heslom sa stalo „Miserando atque eligendo“ (Pozrel sa na neho s milosrdenstvom a vyvolil si ho).
Arcibiskupom metropolitom Buenos Aires sa stal 28. februára 1998. V tejto funkcii bol zároveň ordinárom pre východných katolíkov v Argentíne. V roku 2001 ho Ján Pavol II. kreoval za kardinála a pridelil mu titulárny Kostol sv. Roberta Bellarmina v Ríme.
Ako predseda Argentínskej biskupskej konferencie (2005 – 2011) a účastník významných cirkevných podujatí sa stal lídrom Katolíckej cirkvi v Latinskej Amerike.

Zvolenie za pápeža
Po konkláve 12. – 13. marca 2013 bol Jorge Mario Bergoglio zvolený za 266. pápeža. Ako prvý v dejinách prijal meno František podľa sv. Františka z Assisi.
Petrov stolec prevzal po Benediktovi XVI.
Bol prvým pápežom z Ameriky, prvým jezuitom a prvým pápežom-rehoľníkom za posledných 150 rokov. Svojím skromným životným štýlom – bývaním v jednoduchom byte a používaním verejnej dopravy – si získal rešpekt už ako kardinál.
Pápež František bol známy svojím dôrazom na milosrdenstvo, chudobu a starostlivosť o stvorenstvo.Po svojom zvolení sa predstavil ako pápež „z konca sveta“, čím symbolicky zdôraznil poslanie Katolíckej cirkvi slúžiť všetkým ľuďom, predovšetkým tým na okraji spoločnosti.

Dňa 20. apríla 2025 sme v našej farnosti spoločne oslávili Veľkonočnú nedeľu, ktorá je vyvrcholením kresťanského liturgického roka a oslavou Zmŕtvychvstalého Krista.
Počas prvej svätej omše boli obradne požehnané jedla, čo je starobylý kresťanský zvyk. Tento pekný tradičný zvyk bol v minulosti bežnou súčasťou Veľkonočných sviatkov aj v Hladovke, no na dlhší čas zanikol. V posledných rokoch sa však do našej farnosti opäť vracia a mnohé rodiny si ho znova pripomínajú. S radosťou prinášajú svoje košíky s jedlami na svätú omšu, aby ich dali požehnať a tak symbolicky počkali na spoločné rodinné stolovanie s Božím požehnaním.
Slávnostnú atmosféru druhej svätej omše umocnil aj chrámový zbor, Spevácka zložka Detského folklórneho súboru Goral a goralská muzika. Počas svätej omše prebehlo aj uloženie posvätných olejov, ktoré boli požehnané na Zelený štvrtok pri Missii chrizma a budú počas roka používané pri vysluhovaní sviatostí. Aj počas tohoročnej Veľkej noci sme mohli v našej farnosti zažiť radosť, živú vieru, spoločenstvo a vďačnosť.
Nech požehnanie Zmŕtvychvstalého Krista sprevádza všetkých farníkov počas celého roka!
Viac fotografií môžete vidieť vo fotogalérí, do ktorej sa dostanete kliknutím na fotografiu.

 Dňa 19. apríla 2025 sme v našej farnosti Hladovka slávili Veľkonočnú Vigíliu na Bielu sobotu, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie liturgické slávenia roka. Slávnosť sme začali tradične pred kostolom, kde bol zapálený paškál – symbol vzkrieseného Krista. Od neho si najprv zapálili sviece miništranti a následne celý zhromaždený veriaci ľud. 
Nasledovala slávnostná svätá omša, počas ktorej sme si pripomenuli Kristovo víťazstvo nad smrťou. Záver liturgie vyvrcholil krátkou procesiou okolo kostola. V sprievode nechýbala sviatosť oltárna, socha Zmŕtvychvstalého Krista, miništranti ani naši hasiči, ktorí dodali tomuto momentu dôstojnú a slávnostnú atmosféru.

Veľký piatok, ktorý tento rok pripadol na 18. 4. 2025, je dňom hlbokého stíšenia, kedy si pripomíname umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Vo farnosti Hladovka sme sa doobeda zúčastnili krížovej cesty a popoludní sme sa opäť zhromaždili v kostole na slávenie veľkopiatkových obradov. Tie pozostávali z bohoslužby slova so spevom pašii, poklony svätému krížu a svätého prijímania. Po ich ukončení kňaz spolu s miništrantmi preniesol Sviatosť oltárnu k Božiemu hrobu, kde nasledovala tichá adorácia. Celé slávenie prebiehalo v duchu úcty, vďačnosti a hlbokej modlitby. Veľký piatok nám opäť pripomenul silu obety a nekonečnej Božej lásky k človeku.
Kliknutím na foto si môžete pozrieť celý album.

Na Zelený štvrtok večer, 17. 4. 2025, sme vo farnosti Hladovka slávili svätú omšu na pamiatku Ježišovej poslednej večere, počas ktorej ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie. Počas liturgie sme si pripomenuli aj udalosť, keď Ježiš umyl nohy svojim učeníkom ako prejav pokory a lásky. Túto udalosť si symbolicky pripomenul aj náš kňaz, keď umyl nohy deťom, ktoré tento rok prvýkrát pristúpia k Eucharistii. Po skončení svätej omše ostali veriaci v tichej modlitbe pri bočnom bohostánku. Tento predstavoval Getsemanskú záhradu, kde sa Ježiš v predvečer svojho utrpenia potil krvou. Nočné bdenie bolo silným duchovným zážitkom a časom stíšenia pred veľkonočnými udalosťami.
Kliknutím na foto si môžete pozrieť celý album vo fotogalérií.

V nedeľu 13. apríla 2025 sme si v našej farnosti pripomenuli Palmovú (Kvetnú) nedeľu, ktorá otvára Veľký týždeň. Pred svätou omšou boli požehnané ratolesti a nasledoval sprievod na čele s kňazom. Tento sviatok pripomína Ježišov slávnostný príchod do Jeruzalema a jeho vedomé prijatie utrpenia. V rímskokatolíckej cirkvi je známa aj ako Nedeľa utrpenia Pána. Palmová nedeľa je zároveň poslednou nedeľou pôstneho obdobia a pripadla tento rok na 13. apríla. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili do slávenia tohto významného dňa. 
Kliknutím na foto si môžete pozrieť celý album vo fotogalérií.

Budúci týždeň je na podujatia pomerne bohatý. V utorok, 11. februára, slávime Svetový deň chorých, na 14. februára sme pozvaní na Jubileum chorých a zdravotníkov do Ružomberka, kde sa program začne svätou omšou celebrovanou diecéznym biskupom Františkom. Pri sv. omši bude chorým vysluhovaná sviatosť pomazania chorých. Túto sviatosť pomazania chorých, ktoré môže prijať veriaci, ktorý je chorý alebo je v nebezpečenstve smrti v dôsledku choroby či staroby, sme vysluhovali aj v našej farnosti v nedeľu, 9. 2. 2025, počas poobedňajšej pobožnosti. Sviatosť sa odporúča prijať aj pred vážnejšou operáciou a je vhodná aj pre starších ľudí, u ktorých sa stupňuje telesná slabosť.
Pripomenuli sme si tiež, že v týždni od 10. do 16. februára 2025 prebieha Národný týždeň manželstva, ktorého cieľom je podporiť a propagovať manželstvo ako vzácnu hodnotu. Tento ročník nesie tému „Beh na dlhú trať“ a pripomína, že spokojné manželstvo si vyžaduje neustálu prácu a rozvoj.
Po kliknutí na foto si môžete pozrieť ďalšie fotografie vo fotogalérií.

Aj v našej farnosti sme dnes, v nedeľu 2. 2. 2025 slávili sviatok Obetovanie Pána. Pripomína nám udalosť, keď Mária a Jozef priniesli malého Ježiša do chrámu. Tento deň je známy aj ako Hromnice a spája sa s požehnávaním sviec, symbolizujúcich Krista – svetlo sveta. Tak, ako v mnohých iných regiónoch sme aj v našej farnosti požehnali a odovzdali, v poradi už tretiu, kaplnku zasvätenú Zázračnej Panne Márii. Ďalšou významnou tradíciou je Svätoblažejské požehnanie, pri ktorom sa pomocou skrížených sviec udeľuje ochrana proti chorobám hrdla. Tento obrad je spojený so sv. Blažejom, biskupom a mučeníkom, ktorý je patrónom zdravia. Na záver sv. omše udelil aj nám správca farnosti Mgr. Miroslav Žmijovský takéto požehnanie, aby sme si upevnili vieru a prehĺbili úctu k Bohu. Tieto krásne tradície nám pripomínajú dôležitosť duchovného života a ochrany pred zlom.