Z Hladovky:

- Dušan Kubica, Mgr. nar. 14. 10. 1972 v Trstenej Milanovi Kubicovi a Márii rodenej Planietovej. Bol vysvätený 21. 6. 1997 v Tvrdošíne. Primície mal v Hladovke 28. júna 1997. Od 1. 7. 1997 do 1. 10. 1998 pôsobil ako kaplán v Starej Ľubovni. Po absolvovaní zákl. voj. služby v Martine pôsobil od 1. 10. 1999 ako kaplán v Nižnej nad Oravou. 1. 7. 2002 sa stal správcom farnosti, administrátorom v Pucove na Orave. Od 8. 7. 2014 do 4. 7. 2022 bol ustanovený za farára do Mníšku nad Popradom a odtiaľ ochádza pôsobiť ako duchovný pastier do farnosti Liesek. 
Rozlúčka z Mníšku nad Popradom - júl 2022

 

 

 

- ICLic. Dušan Škrabek, nar. 19.2.1968 v Trstenej rodičom Karolovi Škrabekovi a Margite rodenej Števuliakovej. Bol vysvätený 15. 6. 1991 na Spišskej Kapituli. 23. 6. 1991 slávil svoju primičnú omšu v Hladovke. Ako kaplán začal v r. 1991 pôsobiť v Spišskom Podhradí a od 2. 2. 1993 ako farár v Zázrivej. V roku 1996 sa stáva tajomníkom biskupského úradu, a v roku 1999 vicerektorom Ústavu sv. Cyrila a Metóda v Ríme. Od roku 2002 pôsobil ako vicerektor Kňazského seminára Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule - v Spišskom Podhradí. V roku 2014 začal pôsobiť na Katolíckej univerzite v Ružomberku. 1. júla 2018 nastúpil do funkcie ružomberského farára, hoci ešte dva mesiace, teda do 31. augusta, fungoval aj na Katolíckej univerzite v Ružomberku a 1. 8. 2018 sa stáva dekanom Ružomberského dekanátu a zároveň moderátorom Liptovských dekanátov. 2. 7. 2022 sa stáva delegátom pre majetkové záležitosti a moderátorom diecéznej kúrie Spišskej diecézy.

 

 

 

- Dušan Šimaľa, Mgr. SVD, nar. 1. 1. 1967 v Trstenej Jozefovi Šimalovi a Anne rodenej Hudíkovej ako najmladší zo šiestich súrodencov. Na kňaza bol ordinovaný 18. 6. 1998. Od 1. 9. 1998 pôsobil ako kaplán v Terchovej a od júna 1999 do septembra 2004 ako správca farnosti v Terchovej. Od septembra 2004 do mája 2005 pôsobí ako prefekt bohoslovcov SVD v Bratislave - Petržalke. Od 1. mája 2005 pôsobí ako prezes misijného centra v Snine. Od augusta 2016 pôsobí ako administrátor farnosti Nový Hrozenkov v Českej republike.

 

 

 

  

- František Bugaj, nar. 21.8.1925 v Hladovke rodičom Matejovi Bugajovi a Veronike rodenej Petrekovej. Bol ordinovaný 21. 6. 1970. Následkom zákernej choroby zomrel v Oravskom Bielom Potoku 7.6.1973. Pochoval ho spišský ordinár Jozef Ligoš. (Na fotografií zľava: František Bugaj a Karol Chovančák - s okuliarmi)

 

 

- Karol Chovančák, narodený 18. 5. 1906 v Hladovke Matejovi Chovančákoví a Anne rodenej Škrabekovej. Za kňaza bol ordinovaný 3. 3. 1929. Pôsobil v Detvianskej Huti, od 1. 7. 1930 v Krupine a od roku 1931 ako kňaz v Novej Bani a v Tajove. Zomrel 8. 3. 1991 v Tajove. Pochoval ho banskobystrický biskup Rudolf Baláž. (V roku 1939 vydal brožúru „Pútnické miesto Kohútovo v Novej Bani“, v ktorej podáva stručné dejiny mesta a opis známeho pútnického miesta; v r. 1991 vyšlo jej druhé doplnené vydanie; Pútnické miesto Kohútovo, Karol Chovančák (Nová Baňa), rok: 1940, vydavateľ: Pavol Chovančák, väzba: mäkká (brož 14 x 10 cm), počet strán: 32)
(Na fotografií zľava: František Bugaj a Karol Chovančák - s okuliarmi)

 - Ján Gallas, SJ narodený 12. 10. 1890 v Hladovke, syn Jána a Veroniky rodenej Brnušákovej. Teologické štúdium si doplnil v Banskej Bystrici. Za kňaza bol ordinovaný 16. júna 1913. Ako kaplán pôsobil v r. 1913 – 1915 v Zakamennom a Kline, potom dva roky študoval v Insbruku, chcel ísť na misie, no nedovolila mu to jeho srdcová vada.  Ako novokňaz odchádza do Námestova a neskôr pôsobil ako vojenský duchovný – kurát. V novembri 1921 sa vracia opäť do Zákamenného, ale už ako farár. Tam pôsobil takmer 6 rokov. V máji 1927 rezignoval z fary a odišiel do Trnavy k pátrom Jezuitom. Pôsobil v jezuitskom kláštore v Ružomberku. Bol rehoľníkom Spoločnosti Ježišovej, rímskokatolíckym kňazom, ľudovým misionárom a pedagógom, profesorom homiletiky a katechetiky na Teologickom inštitúte sv. Alojza v Banskej Bystrici (1941), správcom katedrálneho Kostola sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici (1944). V čase rušenia kláštorov v r. 1950 bol prevezený do väznice v Šamoríne a neskôr do Bratislavy. Zomrel 18.3.1970 v 80 roku svojho života, v 55 roku kňazstva a v 43 roku rehoľného života v charitnom dome v Beckove, kde je aj pochovaný. Pochoval ho Dr. Ján Pastor viká Nitriansky.
Legenda k fotografiám: 1. foto: Ján Gallas, 2. foto: Ján Gallas ako vojenský kňaz 101 pluku z roku 1916, 3. foto: Ján Gallas pri ľavom bočnom oltári v Hladovke, 4. foto: vľavo Karol Chovančák a vpravo Karol Chovančák.

 

- Jozef Brnušák, nar. 12.4.1889. Bol vysvätený 16.6.1913 a ako kňaz Spišskej diecézy bol v roku 1934 prepožičaný Košickej diecéze. Ako kňaz pôsobil od roku 1934 v Richvalde. Zomrel 27.9.1938.

 

- Jozef Petrek narodený 6. 2. 1888 v Hladovke. Ukončil gymnázium v Trstenej a bohoslovie v Ostrihome, kde bol dňa 22. 6. 1913 vysvätený. Do roku 1919 bol kaplánom v Starom Tekove. Od roku 1919 bol kaplánom v Hontianskych Trsťanoch a od roku 1921 administrátorom v Horných Šipiciach a od roku 1923 farárom v Hontianskych Trsťanoch. V roku 1929 sa stal dekanom a v roku 1963 odišiel do dôchodku. Naďalej žil v Hontianskych Trsťanoch, kde zomrel 23. 2. 1973 a je tam aj pochovaný. Už ako kaplán v Starom Tekove organizoval SSV a aj po odchode na dôchodok bol naďalej príkladným kňazom. Počas svojho pôsobenia v Hontianskych Trsťanoch upravil kostol, postavil novú farskú budovu. Hoci mal v socialistickom režime veľa nepríjemnosti, medzi obyvateľmi bol aj pre svoje sociálne cítenie veľmi obľúbeným.

 

- Martin Korček - Narodil sa Jánovi Korčekovi Scevuľákovi a Veronike Kubicovej rodáčke z Hladovky. Pokrstený bol 5. 2. 1825. Študoval vo veľkom seminári diecézy Vác v dnešnom Maďarsku. Patril medzi najlepších študentov. Hoci ho prijali ako zdravého, mal vyrážky pravdepodobne po kiahňach. Zomrel ako bohoslovec asi v roku 1843.

 

Ignác Šprlák (Vojtas), narodil sa v roku 1807 v Hladovke rodičom Antonovi a Terézii rodenej Barinka. 

 

Imrich Šimaľa, narodil sa okolo roku 1800. Ako malý chlapec odišiel z domu, študoval v reholi cisterciátov. Po 50 rokoch prišiel na návštevu rodného kraja ako kňaz - ekonóm cisterciátskeho kláštora neďaleko Salzburgu. Kostolu v Hladovke daroval viaceré omšové rúcha, strieborný pozlátený kalich, štyri zástavy, baldachýn a iné sakrálne predmety. Okrem toho podporil kostoly v Ústí nad Oravou a v Pekelníku. Chcel obdarovať dedinu vežovými hodinami, no predčasná smrť roku 1878 mu v tom zabránila.

 

- Martin Šprlák (písaný aj Šperlák) Krátko po vysvätení bol v roku 1816 kaplánom vo Veličnej a v rokoch 1818-1819 správcom farnosti v Malatinej.

 

- Ján Chovančák (písaný aj Chovanček), pokrstený bol 13. 6. 1768. Rodičia Martin a Dorota rodená Baraniaková. Kňazom sa stal v roku 1792. Bol kaplánom vo Vrbovom a Chtelnici a potom už od roku 1804 bol farárom vo Veselom, neskôr aj dekanom. V tejto obci pri Piešťanoch zomrel 12. augusta 1835. Patril do trnavskej diecézy. Hlásil sa k bernolákovcom.

 

Zo Suchej Hory to boli:

- Vladimír Maslák, kňaz Banskobystrickej diecézy, narodil sa 21. apríla 1968 v Trstenej, Karolovi Maslákovi a Karolíne rodenej Kukucovej zo Suchej Hory. Po ukončení základnej školy študoval na SOU-P v Ružomberku ako mechanik – opravár. Po vyučení do 30. júla 1987 pracoval ako opravár – traktorista. V roku 1991 sa prihlásil na Dopravnú priemyslovku do Bratislavy, kde 1. júna 1993 zmaturoval. Po maturite nastupuje do seminára sv. Františka Xaverského v Badíne. Na kňaza bol vysvätený 19. júna 1999 v Martine.

01. 07. 1999 – 30. 09. 1999 kaplán vo farnosti Slovenská Ľupča
01. 10. 1999 – 30. 06. 2000 kaplán vo farnosti Banská Bystrica – mesto
01. 07. 2000 – 30. 06.2005 administrátor vo farnosti Brusno
01. 07. 2005 – 30. 06. 2008 farár vo farnosti Koš
01. 07. 2008 – 30. 06. 2010 farár vo farnosti Socovce
od júla 2010 rektor Prepoštského kostola Panny Márie v Kláštore pod Znievom a štatutár O. Z. „Dobrý Pastier“ Kláštor pod Znievom.

- Ján Maslák, kňaz Spišskej diecézy a neskôr Krakovskej arcidiecézy, narodil sa 27. júla 1896 v Suchej Hore Martinovi Maslákovi a Veronike rodenej Chmeňovej. Maturoval na gymnáziu v Rožňave a teologické štúdia absolvoval v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Na kňaza bol vysvätený 16. februára 1919 v Spišskej Kapitule.

01.03.1919 – 30.04.1919 kaplán vo farnosti Hybe
01.05.1919 – 30.04.1920 kaplán vo farnosti Horná Zubrica
01.05.1920 – 30.09.1920 kaplán vo farnosti Liptovská Teplá
01.10.1920 – 15.01.1921 kaplán vo farnosti Hladovka
15.01.1921 – 26.11.1921 administrátor vo farnosti Hladovka
26.11.1921 – 15.03.1929 administrátor vo farnosti Malá Lipnica (v súčasnosti v Poľsku)
15.03.1929 – 31.10.1951 farár vo farnosti Horná Zubrica (v súčasnosti v Poľsku)
Zomrel v nemocnici v Rybniku dňa 31. októbra 1951. Bol pochovaný 4. 11. 1951 na cintoríne v Zubrici Hornej, v Krakovskej diecéze. (dátum narodenia 12.8.1896???)

 

- Jakub Kopcsányi od Matky Božej SchP, kňaz rehole piaristov. Vlastným menom Jakub Kopčiha, narodený 14. júla 1853 v Suchej Hore. Obliečku rehoľného rúcha prijal 08. septembra 1873 vo Váci a večné sľuby zložil 29. júna 1878.Na kňaza bol vysvätený 04. augusta 1878.

1875-1876 študuje na gymnáziu v Kecskeméte
1877-1878 teologické štúdiá v Nitre
1879-1880 suplujúci profesor na gymnáziu v Kecskeméte
1881-1882 profesor na gymnáziu v Prievidzi
Zomrel 12. januára 1883 v Prievidzi, kde je aj pochovaný.

 

- Matej Pikula, kňaz Košickej arcidiecézy, narodil sa 15. decembra 1838 rodičom Jánovi Pikulovi a Agnese rodenej Godavovej v Suchej Hore. Na kňaza bol vysvätený 02. januára 1862 v Košiciach.

1862 – 1873 kaplán vo farnosti Moldava nad Bodvou
1873 administrátor vo farnosti Košické Oľšany
1873 – 1899 farár vo farnosti Vechec (v rokoch 1879 -1881 je dočasným administrátorom aj vo farnosti Sačurov)
Od roku 1899 je na dôchodku v Suchej Hore.
Zomrel 05. novembra 1912 v Suchej Hore, kde ho pochoval vdp. Andrej Doránsky.

 

- Martin Harmata páter františkán Vidor Harmath OFM

Narodil sa a bol pokrstený 25. júna 1820 v Suchej Hore. Bol bratom staršieho Jána. Vstúpil do rehole františkánov maďarsko-chorvátskej provincie a pôsobil v Maďarsku. Bol literárnym pracovníkom, písal do maďarských časopisov a novín. Ešte v roku 1878 pôsobil ako kaplán v dedine Liszó neďaleko mesta Nagykanizsa, v dnešnom južnom Maďarsku. Pochovaný je pravdepodobne v Nagykanisze v Maďarsku.

 

 

- Ján Motýľ (Motyla), kňaz Tarnowskej diecézy, narodený 12. apríla 1811 v Suchej Hore. Na kňaza bol vysvätený 20. augusta 1839 v Tarnowe biskupom F. Zachariasewiczom.

1839 kaplán vo farnosti Jadowniky Podgórne
1840 kaplán vo farnosti Zwiernik
1842 kaplán vo farnosti Zegocina
1843 kaplán vo farnosti Lapczyce
1844 kaplán vo farnosti Czchow
1845 kaplán vo farnosti Nowy Targ
1846 kaplán vo farnosti Rajcza
1851 kaplán vo farnosti Zawoja
1854 kaplán vo farnosti Szczurowa
1862 kaplán a administrátor vo farnosti Otfinow
14.12.1877 farár vo farnosti Krolowka
Zomrel 12. februára 1886 v Krolowce kde je aj pochovaný

 

- Ján Harmata, kňaz Vesprémskej diecézy, narodený 01. septembra 1804 v Suchej Hore. Na kňaza bol vysvätený 22. augusta 1829 vo Vespréme.

1829 kaplán vo farnosti Nagykapornak
1832 kaplán vo farnosti Kaposvár
1836 administrátor vo farnosti Tótszentpál
1837 farár vo farnosti Tótszentpál
Zomrel 04. novembra 1865 v Tótszentpál, kde je pravdepodobne aj pochovaný.

 

- Benedikt Kopcsányi od sv. Maximimlána SchP, kňaz rehole piaristov. Vlastným menom Ignác Kopčiha, narodený 11. júna 1798 v Suchej Hore. Obliečku rehoľného rúcha prijal 07. októbra 1823 v Trenčíne a večné sľuby zložil 27. augusta 1827 v Nitre. Na kňaza bol vysvätený 11. októbra 1828.

1826 magister gramatiky Brezno
1827 teologické štúdiá v Nitre
1828 teologické štúdiá na Gregoriáne v Ríme
1829 magister gramatiky v Trenčíne
1830-1832 magister gramatiky v Debrecíne
1833-1836 magister gramatiky v Kalocsi
1837-1841 magister gramatiky v Tate
1842-1846 magister gramatiky vo Veszpreme
1847 komorník Pestini
1848-1866 administrátor kaplnky svätej Anny v Székesfehervári
Zomrel 15. januára1866 v Székesfehervári, kde je pravdepodobne aj pochovaný.

 

- Martin Pikula, kňaz Rehole Kanonikov Božieho Hrobu Jeruzalemského (sídlo v Miechowe), narodený 08. augusta 1793 v Suchej Hore. Na kňaza bol vysvätený v roku 1821. Predtým gymnaziálne štúdium ukončil v Uhorsku (pravdepodobne Trstená, Ružomberok alebo Podolínec). Neskôr filozofiu študoval vo Veľkom Varadine (mesto Oradea v Rumunsku). Teológiu študoval tri roky vo Ľvove a štvrtý rok v Przemyslu.

1821 – 1829 kaplán a kazateľ vo farnosti Lezajsk
1829 – 1833 duchovný správca vo farnosti Urzejowice k. Przeworska
1833 – 1864 farár vo farnosti Urzejowice k. Przeworska
Zomrel v Urzejowiciach 24. decembra 1864, kde bol pravdepodobne aj pochovaný.

  

(Informácie o kňazoch pochádzajúcich zo Suchej Hory boli doplnené zo stránok http://farnostsuchahora.sk/knazi-zo-suchej-hory, 5. 7. 2020)