CIRKEVNÉ PRIKÁZANIA
Milí birmovanci !
V uplynulých katechézach sme venovali pozornosť Božím prikázaniam, ktoré máme zachovávať ak sa chceme dostať do neba. Okrem Božích prikázaní veriaci kresťan katolík má svoj duchovný život formovať aj podľa cirkevných prikázaní. Cirkev je usporiadané spoločenstvo ľudí. Pre svoj život potrebuje aj vlastné zákony, ktoré jej pomáhajú vniesť medzi ľudí disciplínu a poriadok. Právo vydávať zákony dostala Cirkev od Krista. Pán Ježiš odovzdal zákonodarnú moc apoštolom slovami: „Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 18,18). Najvyššiu zákonodarnú moc odovzdal Kristus svätému Petrovi apoštolovi. Od neho prechádza na Svätého Otca, ktorý je jeho nástupca. Biskupi právo vydávať zákony zasa prevzali od zboru apoštolov. Medzi najhlavnejšie cirkevné zákony patria cirkevné prikázania. Cirkevné prikázania nás zaväzujú vo svedomí podobne ako Božie prikázania.
- V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť na svätej omši.
- Zachovávať prikázané dni pokánia.
- Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť.
- Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi.
- Podporovať cirkevné ustanovizne.
Prvé cirkevné prikázania vysvetľuje spôsob zachovávania Božieho zákona počas sviatočných dní. (O tejto téme sme spoločne uvažovali pri katechéze o Treťom božom prikázaní)
Druhé cirkevné prikázanie spresňuje Kristov príkaz o pokání. Skutky kajúcnosti máme konať predovšetkým v čase Veľkého pôstu, Adventu, každý piatok a na popolcovú stredu. Povinné kajúcne skutky na Popolcovú stredu a Veľký piatok sú tieto: - pôst (bezmäsité jedlo, dva razy menej a raz do sýta -viaže od 18. roku do začatého 60. roku života).
Vo Veľkom týždni je povinnosť zdržovať sa verejnej zábavy (veselia). Rovnako v Advente a v Pôstnom období sa kresťanom zábava neodporúča, lebo tieto obdobia majú kajúcny ráz.
Každý piatok je deň pokánia a kajúcnosti. To preto, lebo v ten deň za nás a za našu spásu zomrel Ježiš Kristus. On z lásky k nám sa zriekol pozemského života, všetko obetoval za naše večné šťastie. To si máme pripomínať zvlášť v tento deň, a ako prejav aj našej lásky ku Kristovi nás Cirkev pobáda k tomu, aby sme sa i my zriekli nejakého dovoleného dobra. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci v tieto dni konajú pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
- zdržovanie sa mäsitého pokrmu.
- skutok nábožnosti: účasť na sv. omši alebo krížová cesta alebo bolestný ruženec.
- čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút.
- skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cintorína spojená s modlitbou za zosnulých alebo hmotná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod.
- zrieknutie sa sledovania televíznych programov (okrem správ) alebo fajčenia alebo alkoholických nápojov alebo iné sebazaprenie.
Tretie cirkevné prikázanie dáva smernicu na zachovanie Kristovho príkazu o prijímaní Eucharistie. Kódex kánonického práva v kánone 920 hovorí, že každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu. Toto prikázanie sa musí splniť vo Veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase. S tým je spojené aj vykonanie si platnej svätej spovede pred prijatím najsvätejšej Eucharistie. Preto, kto by z nedbalosti zanedbal túto povinnosť, dopúšťa sa ťažkého hriechu. Neraz medzi nami žijú kresťania katolíci, ktorí už niekoľko rokov neboli na sv. spovedi a neprijali Eucharistiu. Takýto ľudia žijú v stave ťažkého hriechu, ak nie z iného dôvodu, tak z toho, že opovrhujú cirkevným prikázaním. Tu platí to, čo Kristus povedal apoštolom: "Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda..." Je to teda príkaz zameraný na udržiavanie aspoň slabučkého tienia sviatostného života kresťana v nádeji, že sa ešte azda raz rozhorí. Pre živého kresťana by to bol skutočný a krutý trest, keby mohol k prijímaniu pristúpiť len raz do roka, o spovedi ani nehovoriac. Pre normálneho kresťana, ktorý svoju vieru žije, toto prikázanie nie je potrebné.
Štvrté cirkevné prikázanie hovorí, že každý kresťan katolík má uzatvárať manželstvo pred tvárou Katolíckej cirkvi. O tom sme viac hovorili pri rozoberaní sviatosti manželstva. Vychádzajúc z tohto ustanovenia mohli by sme i konštatovať, že je povinnosťou katolíckych rodičov prihlásiť svoje detí na vyučovanie katolíckeho náboženstva a nie na hodiny etiky. Taktiež katolícki rodičia by mali svoje deti prihlásiť do katolíckych škôl, ak takéto školy v mieste ich bydliska, či mesta, kde detí chodia do školy, sa nachádzajú.
Obsahom piateho cirkevného prikázania je láska k Cirkvi a jej rôznym ustanovizniam, ktoré pomáhajú šíriť Kristovo Evanjelium a plniť jej poslanie. Každoročne v našich farnostiach sa konajú pravidelné zbierky na podporu rozličných cirkevných ustanovizní. Sú to napr. Katolícka charita, Kňazský seminár, Kresťanské média (televízia Lux, rádio Lumen, katolícka tlač, a pod.), Katolícka univerzita, a iné. Taktiež v každej farnosti každú nedeľu a prikázané sviatky veriaci prispievajú finančne na údržbu kostola a iných cirkevných budov a zariadení v rámci vlastnej farnosti. Štát na tieto ustanovizne neprispieva, a tak ich fungovanie musia zabezpečiť samotní veriaci zo svojich milodarov. Piate cirkevné prikázanie nás pobáda i k iným činnostiam Cirkvi: modlitba, obeta, aktívna činnosť vo farnosti, apoštolát, charitatívna činnosť a pod.