|

SVÄTÁ OMŠA - STREDOBOD KRESŤANSKÉHO ŽIVOTA

Tlačiť

      Ľudia od počiatku uctievali Boha - oslavovali ho a klaňali sa mu prinášaním obetí. Obeta je vrcholným úkonom náboženstva a nábožnosti. Bez obety niet náboženstva! Keďže Pán Ježiš priniesol ľudstvu dokonalé ná­boženstvo, ustanovil aj dokonalú obetu. Dokonalý je ten, kto obetu prináša a dokonalý je aj obetný dar. Ježiš Kristus je záro­veň obetným darom i obetujúcim. Svätá omša je jediná, dokonalá a ustavičná obeta No­vého zákona, pri ktorej Pán Ježiš za nás nebeskému Otcovi obetuje svoje vlastné telo a svoju vlastnú krv pod spôsobmi chleba a vína. Sv. omša je tá istá obeta, ktorú Pán Ježiš raz navždy prinie­sol na oltári kríža, a tak svet vykúpil. Na kríži sa Pán Ježiš obeto­val krvavým spôsobom, na oltári sv. omšou sa táto jediná Kristova obeta obnovuje, sprítomňuje a aktualizuje, ale nekrvavým, ta­jomným, sviatostným spôsobom.

     Sv. omšou sa Bohu dostáva dokonalej oslavy, poklony a vďaky. A pre nás ľudí je sv. omša dokonalou prosbou a odprosením za naše hriechy, veď je dokonalou obetou zmierenia. Svätá omša je zároveň: obetou chvály; obetou vďaky; obetou zmierenia; obetou prosby. Svätá omša sleduje predovšetkým Božiu slávu, ale aj du­chovné i hmotné dobro ľudí. Zmierny charakter sv. omše spočíva v tom, že sa slávi na zadosťučinenie za naše hriechy a za našich zomrelých. Svätá omša sa tiež zvykne označovať ako „vrcholná modlitba" Cirkvi.

     Sv. omša sa skladá: z bohoslužby slova a z bohoslužby obety.

     Bohoslužba slova sa za starých časov volala aj „omšou katechumenov". V nej nás svojím slovom oslovuje sám Boh a my mu odpovedáme, najmä vyznaním viery a modlitbou. Obetné dary, ktoré sa na premenenie pripravujú sú: chlieb, víno a voda. Chlieb musí byť pšeničný, v latinskom obrade nekva­sený. Víno musí byť plodom viniča, do ktorého sa vlieva kvapka vody. Bez týchto obetných darov nemožno sláviť sv. omšu.

    Najsvätejšou chvíľou sv. omše je eucharistická modlitba, po­čas ktorej pôsobením Ducha Svätého a mocou slov Pána Ježiša, Kristus prichádza na oltár a obetuje sa za nás. Kristova obeta sa sv. omšou uskutočňuje dvojitým premene­ním, najprv chleba a potom vína. Kristova obeta sa takisto nemôže uskutočniť bez biskupa alebo kňaza! „Koncelebrácia" je slávenie sv. omše viacerými kňazmi, z ktorých jeden musí byť hlavným celebrantom, čiže musí eucharistickej slávnosti predsedať.

     Sv. omšu slávime pozorne, nábožne a aktívne.

     Na sv. omšu neprichádzame len z povinnosti, ale predovšet­kým z lásky k Pánu Ježišovi. On povedal: „Keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo povedzte: Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť." (Lk 17,10) Pozorne slávime sv. omšu, keď sledujeme kňaza a počúvame ho. Sledujeme, čo sa deje na oltári a pod. Nábožne a aktívne slávime sv. omšu, keď sme na nej prítomní nielen telom, ale aj dušou a srdcom. Keď nie sme na sv. omši iba ako pozorovatelia alebo diváci, ale sa do jej slávenia aj nábožne a aktívne zapá­jame podľa liturgických predpisov, odpoveďami na pozdravy a výzvy kňaza, plnením úloh, ktoré nám boli zverené pri jej slá­vení, zapájaním sa do spevu a pod. Sv. omša nikdy nie je záleži­tosťou iba kňaza, ale aj zhromaždeného Božieho ľudu. Preto máme spolu s kňazom prinášať Bohu obetu nekonečnej ceny. Sv. omšu však nestačí iba sláviť, sv. omšu treba aj žiť, čiže ku Kristovej obeti pridružovať hoci i drobné a nepatrné obete svojho každodenného života. Tak sa náš život stáva ustavičnou a Bohu milou duchovnou bohoslužbou. Je veľký rozdiel sv. omšu živo slá­viť a sledovať jej prenos rádiom alebo televíziou. Sledovať pre­nos sv. omše je užitočné pre chorých a iných, čo sa sv. omše ne­môžu zúčastniť, ale takého sledovanie sv. omše nemôže nahradiť jej živé slávenia. Takýmto sledovaním prenosu sv. omše nemožno ani splniť príkaz o jej slávení v nedeľu a v prikázané sviatky.

     Podľa svojich možností máme prichádzať na sv. omšu aj vo všedné dni, zvlášť v Advente a v Pôstnom období. Nábožnej účasti na sv. omši sa nemôže vyrovnať žiaden iný dobrý skutok! Bez sv. omše niet opravdivého kresťanského života a skúsenosť učí, že tí, čo zanedbávajú sv. omšu, sa stávajú v náboženstve po­vrchní a ľahostajní, ba vystavujú sa nebezpečenstvu straty viery.

            Sväté prijímanie je obetná hostina, pri ktorej nám Pán Ježiš dáva požívať svoje vlastné telo a svoju vlastnú krv pod spôsobmi chleba a vína. Všetci sme pútnici do večnosti. Izraeliti, keď putovali púšťou do Prisľúbenej zeme, boli Bohom zázračne sýtení a napájaní. Po­dobne i my, putujúci Boží ľud potrebujeme na našej životnej ceste zázračný pokrm a nápoj, Oltárnu sviatosť. Plná účasť na sv. omši sa dosahuje práve sv. prijímaním. Prijímaním Eucharistie, ktorá je sviatosťou jednoty a lásky, dosahujeme predovšetkým silu a schopnosť splniť Kristov príkaz lásky.

            Ku sv. prijímaniu môže pristúpiť: Kto sa nachádza v stave posväcujúcej milosti, čiže nemá na duši ani jediný ťažký hriech; Kto má nábožný a čistý úmysel; Kto zachová jednu hodinu pred sv. prijímaním eucharistický pôst. Kto by sa opovážil ísť na sv. prijímanie v stave čo len jedi­ného ťažkého hriechu, zneucťuje Oltárnu sviatosť a pácha hriech svätokrádeže. Kto spáchal ťažký hriech, musí pristúpiť ku sv. spovedi, aby mohol pristúpiť ku sv. prijímaniu. Celá naša príprava na sv. prijímanie spočíva vo vzbudení čistého a nábožného úmyslu. Čistý úmysel pred sv. prijímaním má ten, kto nepristupuje k sv. prijímaniu zo zvyku, z ohľadu na iných ľudí, napr. rodičov, aby ho ľudia chválili, aby sa predvádzal v nových šatách a pod. Nábožný úmysel pred sv. prijímaním má, kto naozaj miluje Pána Ježiša, túži po ňom a chce ho s vierou prijať do svojho srdca. Eucharistický pôst spo­číva v tom, že jednu hodinu pred sv. prijímaním nič nejeme, ani nepijeme, okrem čistej vody, tej sa môžeme napiť aj tesne pred sv. prijímaním. Je chvályhodné, keď z lásky k Pánu Ježišovi, si dokážeme eucharistický pôst aj predĺžiť. K príprave na sv. pri­jímanie patrí aj čistota nášho tela a slušné oblečenie.

            Jestvuje vzdialená a bezprostredná príprava na sv. prijímanie.

     Vzdialenou prípravou na sv. prijímanie je vlastne celý náš kresťanský život, ktorý je zameraný na Pána Ježiša tak, že s ním chceme žiť v priateľstve, že sa mu chceme páčiť, že túžime byť mu na radosť. Bezprostredná príprava na sv. prijímanie nespočíva iba v tom, že sa pomodlíme isté prípravné modlitby, ale predo­všetkým v nábožnom slávení celej sv. omše. Cirkev nás veľmi povzbudzuje k častému sv. prijímaniu, pravda hodnému a užitoč­nému. Dokonca nám umožňuje v tom istom dni pristúpiť i druhý­krát ku sv. prijímaniu vo sv. omši, ak ju celú nábožne slávime. Cirkev chce takto , aby sme aj pri opätovnom slávení sv. omše v tom istom dni mali plnú účasť na nej, ktorá sa vždy dosahuje sv. prijímaním.

     Pri niektorých slávnostnejších príležitostiach Cirkev tiež do­voľuje sv. prijímanie pod obidvoma spôsobmi, tak sa zvýrazňuje jeho obetný ráz a charakter obetnej hostiny. Treba vedieť, že ide o jediné sv. prijímanie. Kto prijíma len pod spôsobom chleba, neprijíma menej, a kto prijíma aj pod spôsobom vína, neprijíma viac. V Oltárnej sviatosti je prítomný celý, živý a oslávený Kristus, čiže jeho božstvo i oslávené človečenstvo. Celý, živý a oslávený Kristus je prítomný pod spôsobom chleba, ako i pod spôsobom vína. Celý, živý a oslávený Kristu je takisto prítomný v každej časti svätých spôsobov, ktoré vznikli ich rozdelením.

     Spasiteľné je i viackrát v živote si vykonať pobožnosť „devia­tich prvých piatkov v mesiaci", zvlášť sa odporúča deťom po pr­vom sv. prijímaní a birmovancom počas ich prípravy na prijatie sviatosti birmovania. Pán Ježiš totiž prisľúbil tým, čo si vykonajú túto pobožnosť milosť konečnej vytrvalosti - šťastnej smrti.

Sviatostná prítomnosť Pána Ježiša trvá do­vtedy, pokiaľ trvajú sv. spôsoby. Účinky hodného sv. prijímania sú:

  1. Zjednocuje nás s Kristom, ako i s tými, čo takisto prijímajú Eucharistiu.
  2. Rozhojňuje v nás Boží život, čiže posväcujúcu milosť.
  3. Zotiera z našej duše všedné hriechy.
  4. Odpúšťa nám čiastku časných trestov za naše hriechy.
  5. Pripravuje naše telo na budúce slávne vzkriesenie.
  6. Udeľuje nám mnohé pomáhajúce milosti a oslabuje našu náchylnosť na zlé.