i v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, nášho Pána ...
(2. článok Verím v Boha)
V minulej prednáške sme hovorili o prvej Božskej osobe, o Bohu Otcovi, ktorý je všemohúci, stvoriteľ neba – neviditeľného sveta, zeme – viditeľného sveta a samozrejme aj človeka. Touto prednáškou sa začíname venovať druhej Božskej osobe, Božiemu Synovi, ktorý je vlastne Synom, Boha Otca.
Vo Svätom Písme je napísané: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy... „ (Gal 4, 4) V určitom čase (približne pred 2000 rokmi) a na určitom mieste (v Betleheme) sa narodil na tejto zemi Boží Syn, druhá Božská osoba, ktorý sa volá Ježiš Kristus. (Viac o Ježišovom počatí a jeho narodení sa dočítate nižšie, v treťom článku Verím v Boha.)
Meno Ježiš: Meno Ježiš sa po hebrejsky (hebrejčina je jazyk, ktorým sa hovorí Izraeli, kde žil Ježiš Kristus) povie – Jehošua a znamená: Boh je spása. Boží Syn dostal toto meno od samotného Boha, keď sa zjavil anjel Panne Márii, povedal jej: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ (Lk 1, 31) Toto meno hovorí, že Ježiš je ten spasiteľ sveta, ktorý nás vykúpil (zachránil od hriechov). Iba pred týmto menom má pokľaknúť každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí. (Flp 2, 9 – 10)
Meno Kristus: Meno Kristus sa po hebrejsky povie – Mesiáš a znamená: Pomazaný. Boh posvätil (pomazal) Ježiša Duchom Svätým a Ježiš Kristus je ten očakávaný Mesiáš, spasiteľ sveta. Od mena Kristus sme dostali pomenovanie Kresťania.
Meno Ježiš Kristus má moc! Pred týmto menom sa aj diabli trasú, apoštoli pomocou tohto mena tiež robili zázraky. Vysloviť toto meno znamená osloviť Boha, obrátiť sa na neho, označiť toho, ktorý je absolútnym Pánom nad všetkým. Preto máme mať voči tomuto menu veľkú úctu!!! (Viac budeme o tom hovoriť pri 2. Božom prikázaní.)
Jeho jediného Syna: Toto označenie hovorí o tom, že Ježiš Kristus je jediný Syn Boha Otca! Ježiš častokrát v evanjeliu označuje Boha Otca za svojho vlastného otca. Ježiš hovorieval: „...môj Otec, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 18, 10; Mt 18, 19; Mt 16, 17) Taktiež nebeský Otec to dosvedčuje, keď bol Ježiš pokrstený Jánom Krstiteľom v Jordáne, vtedy: „...z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 17) Alebo, keď sa Ježiš premenil pred apoštolmi na jednom vrchu, tiež bolo počuť Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17, 5) Aj apoštol Peter povedal Ježišovi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ (Mt 16, 16) Ježiša teda právom označujeme za Božieho Syna, za jednorodeného Syna Boha Otca, za druhú Božskú osobu!
Nášho Pána: V Biblii slovo Pán označuje Boha, vzťahuje sa na Boha. Preto toto označenie patrí Ježišovi Kristovi, lebo on je Božím Synom. Ježiš sa počas svojho života správal ako absolútny Boh a Pán, keď robil zázraky. On robil tieto zázraky verejne, ľudia ich videli a ani jeho najväčší nepriatelia nepochybovali o tom, že je Pánom. Kriesil mŕtvych, rozkazoval diablom, ktorí ho poslúchali, uzdravoval chorých, rozkazoval prírode – (premenenie vody na víno, rozmnoženie chlebov, utíšenie búrky, zázračný rybolov)... atď.
Z tejto pravdy pre náš život vyplýva: Ak je Ježiš Kristus Bohom a Pánom a my sa hlásime k nemu (veríme v neho), potom všetko čo tvorí náš život – každá chvíľa, každá situácia, či vec, každá osoba v našom živote, každý vzťah, jednoducho absolútne všetko má patriť Jemu, má mu byť podriadené. Ale nie na našu škodu, lež pre naše dobro, lebo Ježiš nám chce len a len dobro!!!
...ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny...
(3. článok Verím v Boha)
V predchádzajúcom druhom článku Verím v Boha sme mohli vidieť, že Ježiš Kristus je naozajstným Božím Synom – Bohom. V treťom článku Verím v Boha sa dozvieme, že Boží Syn, ktorý je od vekov u Boha sa stal aj človekom! Boží Syn sa preto stal človekom, aby nás spasil, to znamená, aby nás vyslobodil z hriechov a zmieril s Bohom Otcom, aby nám priniesol zvesť o Bohu a aby nás svojimi slovami i svojím príkladom učil!
Mária, matka Ježiša Krista: Keďže chceme hovoriť o počatí Ježiša Krista a o jeho narodení, musíme najprv spomenúť jeho matku, ktorú voláme Panna Mária. (O Máriinom panenstve sa dočítate nižšie.) Celé ľudstvo bolo pred príchodom Božieho Syna na svet v hriechu. Každý človek sa narodil v dedičnom hriechu. Okrem Márii. Ona sa nenarodila v dedičnom hriechu, ju Boh od neho uchránil, lebo si ju vyvolil, že sa stane matkou Božieho Syna. Toto uchránenie Panny Márie od dedičného hriechu voláme – NEPOŠKVRNENÉ POČATIE PANNY MÁRIE. Čiže, Panna Márie sa počala bez dedičného hriechu!!! Muselo to tak byť, lebo ak sa mal na zemi narodiť Boží Syn, musel sa narodiť z človeka, ktorý sa ani na chvíľu nenachádzal v hriechu. Preto Máriu voláme milostiplná, alebo úplne svätá.
Mária bola obyčajné dievča, z Nazareta, ktorá bola zasnúbená so svojím priateľom – Jozefom, no ktorej sa zjavil anjel Gabriel a oznámil jej aký má Boh s ňou plán: „V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.“ (Lk 1, 26 – 31) No Boh ju nenúti stať sa matkou Božieho Syna, ale čaká na Máriin súhlas: Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38)
Počal sa z Ducha Svätého: Toto tvrdenie našej viery vychádza zo Svätého Písma (Lk 1, 26 – 31), čo je uvedené vyššie. Počatie Božieho Syna v Máriinom tele sa uskutočnilo v určitom okamihu a od tohto okamihu začal Boží Syn existovať aj ako človek – Bohočlovek. Dovtedy Boží Syn existoval iba ako Boh (človek ešte nie!!!), ale od momentu počatia, existuje Boží Syn ako Boh, aj ako človek. Preto v jednej Božskej osobe Ježiša Krista existujú dve prirodzenosti – BOŽSKÁ a ĽUDSKÁ. Toto spojenie BOŽSKEJ a ĽUDSKEJ prirodzenosti v jednej Božskej osobe (v Ježišovi Kristovi) sa nazýva VTELENIE. Tieto dve prirodzenosti nie sú zmiešané, ani jedna nie ja nadradená alebo podradená tej druhej. Dve prirodzenosti, no nie dve osoby. Osoba je len jedna a to je Božská osoba, nie ľudská osoba.
Mária toto počatie celkom nechápe, lebo povedala: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34) – nepoznať muža, to v Biblii znamená nemať sexuálny styk. Mária bola panna, nechápe ako môže byť tehotná? „Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ (Lk 1, 35) Ježiš Kristus sa nepočal pričinením muža, tak ako bežný človek, ale sa počal z Ducha Svätého. Lebo „Bohu nič nie je nemožné.“ (Lk 1, 37)
Narodil sa z Márie Panny: Táto pravda vychádza tiež zo Svätého Písma, ale aj z tej predchádzajúcej. Boží Syn, Ježiš Kristus, sa narodil zo ženy, z Panny Márie a ona sa tým pádom stala Bohorodička. Keďže je Ježiš Kristus Bohočlovek, Panna Mária je Bohorodička. Ona neporodila iba Boha, alebo iba človeka, ale porodila Bohočloveka. Ježiš sa narodil v dedinke Betlehem. Jozef, ktorý je vo Svätom Písme spomínaný, je jeho zákonný otec – pestún, opatrovateľ, nie jeho vlastný otec. Vlastným Otcom je Boh Otec.
Mária vždy panna: Tento výraz znamená, že:
- Mária je panna pred pôrodom – čo aj sama vyjadrila, ako sme uviedli vyššie.
- 2. Mária je panna pri pôrode – Lebo Ježiš neporušil jej panenstvo, keď sa z nej narodil. Pre ňu nemalo platiť to čo povedal Boh Eve po prvom hriechu: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti...“ (Gn 3, 16) Ona bola úplne bez hriechu – nepoškvrnená, preto sa neporušilo ani jej panenstvo.
- Mária ostala pannou aj po pôrode – Ona už nemala ďalšie deti. Ježiš Kristus bol jej jednorodený syn.