|

Tlačiť

(4. článok Verím v Boha)

Milí birmovanci,

       pokračujeme ďalej, aj v tejto prednáške sa budeme venovať Božiemu Synovi, Ježišovi Kristovi. On po svojom narodení v Betleheme, žil 30 rokov v skrytosti, v malej dedinke Nazaret. Nik o ňom nevedel, že je ten očakávaný Mesiáš, spasiteľ sveta, Boží Syn. Po tridsiatich rokoch vystúpil na verejnosť a začal verejne učiť, ohlasovať evanjelium. Vybral si 12 spolupracovníkov apoštolov a počúvalo ho veľmi veľa ľudí. Vo všetkých štyroch evanjeliách máme zapísané čo nás Ježiš učil, v čo máme veriť, ako máme žiť aby sme prišli k nemu do neba. Toto Ježišovo učenie nazývame evanjelium = radostná zvesť. Po troch rokoch takéhoto verejného pôsobenia ho niektorí vodcovia Izraelského ľudu obvinili, že sa rúha, lebo hovorí o sebe, že je Božím Synom a chceli ho zabiť. Lenže Židia v tej dobe nesmeli nikoho popraviť, to mohli len Rimania, ktorí v tom čase vládli nad Židmi. Preto Ježiša vydali Rimanom, aby ho popravili.

       Trpel za vlády Poncia Piláta: Meno Poncius Pilát označuje človeka, ktorý spravoval (vládol) nad Izraelom. Bol to Riman. A práve za jeho vlády sa udiala Ježišova smrť.

       Ježišovo utrpenie sa začalo v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš potil krvou. Keďže bol Ježiš Boh, vedel všetko čo ho čaká a keďže bol aj človek, mal z toho všetkého strach. Preto to prežíval v takej úzkosti. V Getsemanskej záhrade ho Židia zajali a odviedli pred židovskú veľradu, ktorá ho vypočúvala. Zohnali si falošných svedkoch, ktorý klamali a nepravdivo svedčili proti Ježišovi. Keď sa zhodli na tom, že je vinný, odviedli ho pred Poncia Piláta, od ktorého žiadali aby vydal rozsudok smrti. Lenže Pilát chcel Ježiša zachrániť, lebo bol presvedčený o tom, že je nevinný. Dal ho zbičovať, myslel si, že to židom postačí, že už potom nebudú žiadať Ježišovu smrť.

       Ježišovo bičovanie bolo veľmi bolestné, lebo pri bičovaní sa používali aj biče s kovovými guličkami a  s malými háčikmi, ktoré sa zachytávali o kožu a svalstvo človeka. Rímske bičovanie väčšinou človek neprežil?! Vojaci po bičovaní uplietli tŕňovú korunu a položili ju Ježišovi na hlavu aby sa mu posmievali.

       No izraelský ľud aj napriek tomu žiadal Ježišovu smrť. Pilát ho odsúdil na smrť ukrižovaním, čo bol spôsob popravy, ktorým v tej dobe popravovali iba najväčších zločincov (napr. vrahov, alebo tých ktorí vyvolávali vzbury) a otrokov. Ježiš si sám niesol kríž po krížovej ceste. (Skoro v každom katolíckom kostole sa nachádza na stenách 14 obrazov (zastavení) krížovej cesty. Aj v našom!)

       Bol ukrižovaný: Ježišova krížová cesta skončila na kopci, ktorý sa volal Golgota. Tam ho ukrižovali a spolu s ním aj dvoch zločincov. Visel na kríži 3 hodiny (od 12:00 až do tretej hodiny popoludní). Celým jeho utrpením, krížovou cestou a aj pod krížom, ho sprevádzala jeho matka Mária a pri kríži stál aj jeho apoštol – Ján, ako jediný z dvanástich apoštolov. Okrem týchto dvoch sa v evanjeliu spomínajú aj ďalší ľudia, ktorí stáli pri Ježišovom kríži, ale bolo ich veľmi málo.

       Ježiš nás touto svojou smrťou vykúpil, to znamená, vyslobodil nás z hriechov, zmieril s Bohom Otcom a vrátil nám nebo, ktoré sme hriechom stratili. Preto sa Ježiš narodil. Za Ježišovu smrť je zodpovedný každý hriešnik! Všetko sa to uskutočnilo podľa Božieho plánu. Prečo práve takýmto spôsobom, to je tajomstvo???

       Umrel a bol pochovaný: Toto vyjadrenie znamená, že Ježiš bol naozaj mŕtvy, nie iba akože mŕtvy! Jeho duša bola oddelená od tela, ako sa to deje aj u ľudí, keď zomrú. Aj keď bol v hrobe, ani tam neprestal byť Bohočlovekom. Preto Božia moc uchránila Ježišovo telo od rozkladu!

       Ježišovo telo zabalili do plátna, pochovali do skalného hrobu (podobalo sa to na jaskyňu) a vchod privalili kameňom. Z tohto pohrebu sa nám do súčasnosti zachovalo práve to plátno, ktoré je známe ako tzv. turínske plátno – na ňom vidieť všetky stopy po Ježišovom umučení. Rôzne výskumy potvrdili, že je pravé!

       Celé Ježišovo umučenie a smrť veľmi dobre zachytáva vo svojom evanjeliu práve evanjelista sv. Ján = Jn 18, 1 – 19, 42prečítaj si to!!!

 

zostúpil k zosnulým, tretieho dňa vstal z mŕtvych

(5. článok Verím v Boha)

 

       Mŕtvy Ježiš ležal v hrobe 3 dni. Pochovali ho v piatok pred západom slnka, až do nedele rána. Za ten čas „Ježiš zostúpil k zosnulým“. Čo to znamená?

       Zostúpil k zosnulým: Znamená to, že Ježišova duša spojená s Božskou osobou sa po smrti zjavila dušiam spravodlivých ľudí, ktorí zomreli pred Ježišovou smrťou. Oznámil im, že sú spasení a umožnil im, aby prišli do neba. Treba si uvedomiť, že nikto z ľudí sa nemohol dostať do neba, kým Ježiš za nás nezomrel. Platilo to aj o tých, ktorí v Starom Zákone žili dobrým životom. Napr. Abrahám, Mojžiš, starozákonní proroci, Ján Krstiteľ, betlehemské deti, ktoré boli povraždené Herodesom ... atď. Títo všetci sa nachádzali na mieste ktoré sa volalo predpeklie = stav (miesto), kde sa nachádzali všetci ľudia, ktorí zomreli pred Kristom. Tam očakávali svojho Vykupiteľa. Bol to iný stav ako peklo.

       Tretieho dňa vstal z mŕtvych: Pravda o Ježišovom zmŕtvychvstaní, je vrcholná a najdôležitejšia pravda našej viery!!! Sv. apoštol Pavol napísal: „Ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15, 14)

       Keďže Ježiša len na rýchlo pochovali, prišli ešte raz k hrobu v nedeľu ráno, no jeho hrob našli prázdny. Telo v ňom už nebolo, iba poskladané plachty, v ktorých bolo zabalené. Sv. písmo dosvedčuje ako sa zmŕtvychvstalý Ježiš zjavoval – Márii Magdaléne, svojim učeníkom viackrát. Ježiš mal opäť telo, aj s ranami po klincoch ktorými bol pribitý na kríži. Ale toto jeho telo už nebolo také aké máme my, ale bolo oslávené. Neobmedzuje ho čas, ani priestor (prešiel cez zatvorené dvere, zjavil sa viacerým naraz). Tým potvrdil že je naozajstný Boh a nám ukázal, že aj my budeme vzkriesení z mŕtvych a budeme mať opäť telá, ale už oslávené telá.

       Veľkonočné tajomstvo = utrpenie + smrť + zmŕtvychvstanie. Toto Veľkonočné tajomstvo oslavujeme, pripomíname si na zelený štvrtok + veľký piatok + veľkonočnú nedeľu.

 

vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho

(6. článok Verím v Boha)

 

       Ježiš Kristus sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavoval apoštolom a bol s nimi 40 dní. Na 40-ty deň vystúpil späť k Otcovi do neba.

       Vystúpil na nebesia: Ježiš prestal žiť na tejto zemi, ale odišiel späť k Bohu Otcovi, tam odkiaľ prišiel. No odišiel tam nie len ako Boh, ale aj ako človek. Tým nám opäť ukázal, že my ľudia máme taktiež prísť do neba za ním.

       Sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho: Znamená to, že Ježiš má rovnakú česť, slávu, dôstojnosť ako Boh Otec. Druhá Božská osoba, Boží Syn, Ježiš Kristus je taký istý Boh ako Boh Otec. Z toho vyplýva, že v Najsvätejšej Trojici sa druhá Božská osoba nachádza aj ako človek, nie len ako Boh.

 

Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych

(7. článok Verím v Boha)

 

  1. článok Verím v Boha je posledným, ktorý sa týka Ježiša Krista. Hovorí o druhom príchode Ježiša Krista na túto zem, kedy Kristus príde súdiť všetkých živých, ktorí budú v tom čase na zemi žiť a všetkých mŕtvych, ktorí dovtedy zomreli. Tento Ježišov druhý príchod voláme PARÚZIA. Bude to všeobecný, posledný súd celého sveta. Sám Ježiš, keď žil na tejto zemi o tom hovoril: „Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Mt 16, 27) Alebo: „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.“ (Mk 13, 26) Neviem kedy to bude, no Ježiš nás upozorňoval, že máme byť vždy pripravení, lebo nevieme ani dňa ani hodiny!!! Iba Boh pozná ten deň.
  • Pri tom poslednom súde Kristus všetko odhalí, každé tajomstvo, každý náš skutok, myšlienku, aj to čo sme urobili v tajnosti. Všetko dobré, ale aj všetko zlé. A na základe týchto dobrých a zlých skutkov vynesie definitívny, konečný rozsudok (rozhodnutie) – do neba alebo do pekla!!!
  • Aj viditeľný vesmír a stvorená zem budú pretvorené na nové nebo a novú zem (2 Pt 3, 13). To znamená, že nadobudnú takú podobu, akú mali pred prvým hriechom, čiže ako to Boh stvoril.
  • A nastane aj vzkriesenie ľudských tiel, ktoré máme teraz, ale budú to už oslávené telá.

            Viac o týchto posledných veciach si budeme hovoriť, keď budeme preberať pravdu Viery O večnom živote.