|

(9. článok Verím v Boha)

Tlačiť

Drahí birmovanci,

v minulej prednáške o Duchu Svätom sme hovorili, že prvé zoslanie Ducha Svätého na Turíce považujeme za viditeľný začiatok Cirkvi, lebo apoštoli po tejto udalosti začali verejne hovoriť o Ježišovi Kristovi. Ďalej sme spomínali, že Duch Svätý sa o Cirkev aj v dnešnej dobe stará, obdarováva ju darmi a charizmami. V nasledujúcej prednáške sa bližšie pozrieme na Cirkev, lebo práve o tom hovorí 9. článok Verím v Boha.

Čo je Cirkev? Cirkev je spoločenstvo pokrstených ľudí, ktoré založil Boží Syn Ježiš Kristus, čiže je to Božsko – ľudská ustanovizeň! A založil ju preto, aby viedla ľudí k spáse! Ježiš Kristus chcel založiť Cirkev, aj preto sa stal človekom. Ježiš povedal apoštolom a Petrovi zvlášť: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev... „ (Mt 16, 18) Chcel aby ľudia – Cirkev, pokračovali v Jeho diele, v tom čo učil a čo hlásal. Nechcel aby jeho učenie zaniklo, aby sa naň zabudlo. Preto si povolal spolupracovníkov 12 apoštolov, ktorí tvorili prvý „zárodok“ Cirkvi. Týchto 12-tich apoštolov poveril úlohou: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15), „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28, 19) Apoštoli ohlasovali evanjelium, rozširovali Ježišovo učenie a krstili ľudí a tým sa Cirkev rozširovala do celého sveta.

Cirkev založil Ježiš Kristus, zoslal na ňu svojho Svätého Ducha a keď prijímame Ježišovo Telo – eucharistiu, pre toto všetko Cirkev tu na zemi považujeme za Ježišovo neviditeľné telo, a preto Ježiša Krista považujeme za neviditeľnú hlavu Cirkvi.

Do Cirkvi patrí Hierarchia v Cirkvi = biskupi, kňazi a diakoni, ďalej  LAIK = ostatní ľudia. Z radov hierarchie Cirkvi aj z radov laikov sú niektorí rehoľníci, rehoľníčky.

Hierarchia v Cirkvi: Hierarchiu tvoria biskupi, kňazi a diakoni. Na čele tejto hierarchie stojí pápež.

Pápež: Ježiš keď ešte žil na tejto zemi, vybral spomedzi svojich dvanástich apoštolov jedného, ktorého ustanovil za svojho zástupcu na zemi. A tým apoštolom bol sv. Peter: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 18 – 19) – touto vetou Ježiš vybral Petra za svojho zástupcu na zemi, určil ho za prvého pápeža a dal mu moc spravovať a viesť Cirkev. V súčasnosti je takýto viditeľný zástupca Ježiša Krista na zemi pápež – František. On je v poradí už 265. pápež. Pápež je viditeľným princípom a základom jednoty Cirkvi na zemi. Preto spravuje a vedie Cirkev na celej zemi.  Nachádza sa v Ríme, pretože tam prvý pápež, sv. Peter žil a zomrel. Pápež je biskup, ktorého biskupi – kardináli zvolil spomedzi seba za pápeža. Tento viditeľný zástupca Ježiša Krista na zemi, viditeľný princíp a základ jednoty Cirkvi, je dôležitý poznávací znak pravej Kristovej Cirkvi!!!

Biskup: Biskupi sú nástupcovia apoštolov. Pretože apoštoli si vyberali, určovali ďalších svojich spolupracovníkov, čo boli vlastne biskupi. Takýmto postupným určovaním ďalších a ďalších nástupcov apoštolov, sme prišli až po súčasných biskupov. Túto postupnosť voláme APOŠTOLSKÁ TRADÍCIA, čiže každý súčasný biskup má svoje „korene, svoj pôvod“ u niektorého z dvanástich apoštolov a vlastne u samotného Ježiša Krista. TÚTO APOŠTOLSKÚ TRADÍCIU MÁ IBA KATOLÍCKA A PRAVOSLÁVNA CIRKEV!!! Je to dôležitá vlastnosť Cirkvi a znej vyplýva aj tá skutočnosť, že iba biskup môže vysvätiť (určiť) nového biskupa, kňaza a diakona! (O biskupských, kňazských a diakonských vysviackach budeme hovoriť, keď budeme preberať sviatosť kňazstva.)

Spolu s pápežom spravujú Cirkev aj biskupi. Čiže biskupi sú takými spolupracovníkmi pápeža. Biskup spravuje určitú časť (územie) v Cirkvi, ktoré nazývame diecéza. Na celom svete je veľa diecéz a niektoré z nich majú aj dvoch, alebo troch biskupov. Pričom jeden je hlavný = diecézny biskup a ďalší sú jeho pomocníci = pomocný biskup. V našej Spišskej diecéze je diecéznym biskupom Štefan Sečka a emeritným pomocným biskupom je Andrej Imrich.

Kňaz: Kňaz je pomocník biskupa. Spravuje niektorú časť z diecézy, ktorú voláme farnosť. Aj vo farnosti môže byť viacero kňazov – dvaja, traja. Ako v Trstenej, či v Tvrdošíne. No i tu je jeden hlavný – farár, alebo správca farnosti a pomocný – kaplán. V každom meste, dedine je jedna farnosť. No vo väčších mestách (Zvolen, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Bratislava ...) je viacero farností.

Diakon: Diakoni pomáhajú kňazom vo farnostiach, alebo aj biskupom. Väčšinou je to iba na určitý čas, lebo potom sú vysvätení za kňazov. Na sv. omši môžeme týchto diakonov rozoznať podľa toho, že majú štólu (Farebný, široký pás, ktorý má kňaz zavesený na krku.) krížom cez hruď! Diakon nemôže slúžiť sv. omšu, spovedať, dať pomazanie chorých a vysvätiť nového diakona.

Laik: Laici sú tí, ktorí nepatria do hierarchie Cirkvi. Nie sú ani biskupi, ani kňazi ani diakoni. Teda všetci ostatní. Častokrát si laici myslia, že Cirkev to sú iba biskupi, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky. Ale to je omyl. Cirkev to sme my všetci. Každý pokrstený človek patrí do Cirkvi, je Cirkev!!! A preto aj laici niekedy svojim nedobrým, hriešnym životom robia hanbu pre Cirkev.

Rehoľníčky, rehoľníci: Sú to ľudia, ktorí sa úplne zasvätili Bohu. Verejne prijali, zložili 3 sľuby: sľub chudoby = súkromne nemôžu vlastniť žiadny majetok, sľub poslušnosti = musia poslúchať rozhodnutie svojich predstavených (nadriadených) a sľub čistoty = nemôžu sa oženiť, vydať. Väčšinou žijú spolu v jednom dome (v kláštore) a zapájajú sa do rôznych prác – učiteľky, zdravotné sestry, starajú sa o postihnutých, atď. Ako som napísal vyššie aj z radov hierarchie Cirkvi aj z radov laikov sú niektorí rehoľníci, rehoľníčky.

 4 základné vlastnosti Cirkvi:

  1. Cirkev je jedna: Cirkev je preto jedna, lebo má pôvod v jednom Bohu, lebo má jedného zakladateľa Ježiša Krista, lebo má jednu vieru, jedne sviatosti a jednu apoštolskú tradíciu.
  2. Cirkev je svätá: Cirkev je preto svätá, lebo jej pôvodcom je svätý Boh a Duch Svätý ju neustále posväcuje. Ďalej je Cirkev preto svätá, lebo vlastní prostriedky, ktoré nás posväcujú = sviatosti, modlitby, príklad a orodovanie svätých za nás v nebi.
  3. Cirkev je katolícka: Slovo katolícky znamená všeobecný (z gréčtiny: katolikos = všeobecný). Cirkev je preto katolícka (všeobecná), lebo je poslaná k všetkým ľuďom bez výnimky. Do celého sveta. A vlastní plnosť prostriedkov k spáse, čiže sa v nej nachádzajú najviac prostriedkov, ktoré nám pomáhajú spasiť sa.
  4. Apoštolská: Cirkev je preto apoštolská, lebo je postavená na základe apoštolov – na tých dvanástich, ale aj na tých „súčasných“, biskupoch. A aj pre svoje učenie, ktoré učí, lebo je to učenie apoštolov.

 Ktorá je tá pravá Cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus?: Všetko to, o čom sme čítali vyššie sa vzťahuje na Katolícku cirkev, do ktorej patríš aj ty. No okrem Katolíckej cirkvi sú tu ešte aj iné cirkvi – evanjelická, apoštolská, anglikánska, pravoslávna, baptistická, adventistická, atď. Ale tá pravá, Kristova cirkev môže byť len jedna. A preto hovoríme, že tá pravá, Kristova cirkev v súčasnosti pretrváva (nehovoríme, Kristova cirkev = Katolícka cirkev) v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca – pápež a biskupi s ním. Jedine Katolícka cirkev má plnosť prostriedkov k spáse! Aj tie iné cirkvi majú tiež prostriedky k spáse, ale ich nemajú toľko ako Katolícka cirkev. Napr. niektorí nemajú toľko sviatostí ako máme my, alebo si neuctievajú svätých ako my, atď.

Prvých 1000 rokov od vzniku Cirkvi bola iba jedna, no potom prišli dve veľké rozdelenia (r. 1054 a r. 1517) a neskôr ešte ďalšie. No v súčasnosti sa práve Katolícka cirkev podobá na tú, ktorá bola od začiatku tých 1000 rokov.  S tými ďalšími cirkvami sa máme snažiť zbližovať a hľadať to čo nás spája, nie to čo nás rozdeľuje. Napr. nás spája Biblia, sviatosť krstu, môžeme sa spolu modliť.

Spoločenstvo svätých: Tento výraz znamená, že my veríme vo svätých, ktorí sú už v nebi a modlíme sa k nim, prosíme ich, aby sa za nás u Boha prihovárali, aby nám Boh pomáhal. Preto si vyberáme krstné a birmovné mená týchto svätých!!!

Tí, ktorí sú už v nebi, tých voláme Cirkev oslávená sú už pri Bohu, kde máme skončiť všetci!

Tí, ktorí sú ešte na zemi (čiže my), tých voláme Cirkev putujúcalebo ešte sme na tejto zemi a putujeme do neba.

Tí, ktorí sú v očistci, tých voláme Cirkev trpiaca lebo sa očisťujú od všedných hriechov, alebo od trestov za ne, teda trpia, že nemôžu už byť v nebi. My dávame slúžiť sv. omše a máme sa modliť za tieto duše (za duše v očistci) aby ich Boh čím skôr priviedol k sebe do neba. A aby nám oni potom svojim orodovaním u Boha pomáhali, keď to budeme my potrebovať.