|

Tlačiť

III. Božie prikázanie

„Spomeň, aby si deň sviatočný svätil.“

 

Dnešný človek žije vo vysokom tempe. Nemáme čas, náhlime sa. Náhlime sa do práce, v práci nás naháňajú, z práce utekáme domov, doma nás čaká každodenný večerný kolobeh, nevieme sa zastaviť, ideme na plné obrátky. Potom preťažení, nervózni, siahame po tom, čo nám ponúka tento svet, len aby sme sa odreagovali. Vo svojej každodennosti sa zriekame každej chvíle ticha, kľudu, akoby to bolo niečo škodlivé. Potom sme strhaní, nervózni, nevieme sa tešiť, nie sme schopní modliť sa, nemáme svoj názor, robíme len tak ako druhí.

A tak sa z nás kresťanov stávajú ľudia bez Boha, bez viery, bez pokoja, bez radosti a bez modlitby. Toto tretie Božie prikázanie o sviatočnom dni nám prináša záchranu, aby sme nepatrili k týmto kresťanom.

Pre židov v Starom zákone bola sviatočným dňom sobota. Pre nás kresťanov sa v Novom zákone stala sviatočným dňom Nedeľa. A to preto, lebo práve v nedeľu vstal Ježiš Kristus z mŕtvych. V každú nedeľu si pripomíname toto Ježišovo zmŕtvychvstanie. Slávenie nedele a prežívanie nedele podľa tohto Božieho prikázania, je verejným vyznaním a prejavom viery. Taký kresťan, ktorí nechodí každú nedeľu a prikázaný sviatok do kostola, nie je správny kresťan! A je to slabé aj s jeho vierou.

Ako slávime, prežívame nedeľu?

  1. Účasťou na svätej omši: Účasť na nedeľnej svätej omši, má nenahraditeľný význam pre kresťanský a duchovný život a patrí k prvoradej, najdôležitejšej veci, čo má kresťan v tento deň urobiť. Pomáha nám prehlbovať náš vzťah s Bohom a Cirkvou. Stáva sa pravidlom, že keď človek prestane chodiť v nedeľu do kostola, prestáva mu záležať aj na jeho duchovnom živote, neprijíma sviatosti, stáva sa z neho „kresťan na papieri“ – v krstnej matrike a nič viac. A potom pomaly opúšťa aj kresťanské zásady a Božie prikázania.
  • Máme sa zúčastniť celej svätej omši – od úvodného prežehnania až po záverečné „Iďte v mene Božom.“ Je nesprávne dobiehať tesne (pár sekúnd) pred začatím svätej omše a potom hneď bežať domov. Odporúča sa prísť aspoň 5 min. skôr, kvôli takému stíšeniu sa a sústredeniu. A po skončení aspoň pár minút ostať v kostole a trošku sa pomodliť, poďakovať, popremýšľať o tom čo sa čítalo alebo čo bolo povedané na svätej omši. Len niektoré vážne príčiny nás od omše oslobodzujú: choroba, starostlivosť o dieťa, o chorého, starého človeka, nemožnosť ísť do kostola pre veľkú vzdialenosť, pričom nieto dopravného prostriedku, zamestnanie. Ak je v tom mieste kde človek býva viacero svätých omší a môže ísť na niektorú z nich, má tak urobiť. A ak niekto nemôže ísť do kostola v nedeľu a má možnosť ísť v sobotu, má ísť v sobotu, lebo večerná omša v sobotu nám, nahrádza nedeľnú svätú omšu.
  • Máme byť na svätej omši fyzicky prítomní – to znamená, že sa snažíme byť v tom priestore kde sa slúži svätá omša (v kostole) a pričom sa snažíme o sústredenosť a aktívnu účasť = vravíme odpovede, konáme tie gestá, ktoré sa počas omše robia, snažíme sa vidieť na oltár. Na svätej omši nie je prítomný ten, kto stojí vonku pri kostole, aj keď si povie, že počuje, alebo vidí cez otvorené dvere. A pritom je v kostole miesto. Vonku sa nedá poriadne sústrediť ako v kostole a ani tie odpovede ľudí sa nekonajú. Ak je niekomu zle, alebo musí byť vonku kvôli malým deťom, to je v poriadku.
  1. NEPRACUJEME: V Biblii čítame: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil.“ (Gn 2, 2 – 3) Podľa príkladu od samého Boha nemáme v tento deň pracovať. Zachovávanie pracovného pokoja má veľký význam pre náš telesný, ale aj duchovný život. Máme odmietnuť všetky tie práce, ktoré robíme bežne počas týždňa!
  • Nemáme chodiť do zamestnania, okrem takých ktoré sú nevyhnutné – zdravotníctvo, ten kto zabezpečuje dopravu, alebo tam kde sú nepretržité prevádzky, napr. pekárne, alebo ak niekto prevádzkuje kultúrne (kino, divadlo), reštauračné, kaviarenské zariadenia, ktoré umožňujú človeku príjemne stráviť napr. nedeľné popoludnie. Je málo takých zamestnaní – činností, ktoré sa musia vykonávať aj v nedeľu! Iné zamestnania – obchody, súkromní podnikatelia, sa nemajú realizovať. Ani stavbárske práce nie sú výnimkou! Ak nejaký zamestnávateľ núti pracovať svojich zamestnancov aj v nedeľu, ich hriech spadá na jeho svedomie. Ak niekto má možnosť ovplyvniť pracovanie v nedeľu, má povinnosť to urobiť.
  1. INÉ ČINNOSTI: účasť na nedeľnej svätej omši, nie je jedinou formou slávenia a prežívania nedele. Nedeľu má kresťan využiť aj na iné duchovné činnosti: modlitba, čítanie svätého písma a inej náboženskej literatúry, atď. Ďalej je to rozvíjanie vzťahov s rodinou a so známymi. Na prvom mieste to majú byť naše rodiny. Členovia rodín sú v dnešnej dobe tak málo spolu, preto by nedeľa mala byť dňom, kedy je rodina pokope. Rôzne výlety, vychádzky, návštevy, to všetko patrí do tohto dňa. Hlavne návšteva starých rodičova a ľudí ktorí sú sami, alebo s ktorými sme dlho neboli.

Prikázané sviatky: Podobne ako nedeľu, slávime a prežívame aj prikázané sviatky. Aj v tieto dni nás viaže povinnosť účasti na svätej omši a povinnosť nepracovať.

  • Delíme ich na: Sviatky Pána (4): Narodenie Pána – Vianoce (25. 12.), Zjavenie Pána – Traja králi (6. 1.), Nanebovstúpenie Pána – dátum tohto sviatku závisí od dátumu Veľkej noci. Je to vždy na 40-ty deň po Veľkej noci, Slávnosť Božieho Tela a krvi – štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice.

Sviatky Panny Márie (3): Panny Márie Bohorodičky – Nový rok (1. 1.), Nanebovzatie Panny Márie – (15. 8.), Nepoškvrnené počatie Panny Márie – (8. 12.)

Sviatky svätých (2): sv. Petra a Pavla – (29. 6.), Všetkých svätých – (1. 11.)