Dnes, v sobotu, 7. 5. 2022, sa o 14:00 hod. pri príležitosti nedávneho sviatku sv. Floriána, mučeníka a patróna hasičov (4. mája), konala sv. omša za živých a zosnulých členov Dobrovoľného hasičského zboru Hladovka. Sv. omše sa zúčastnili aj hasiči z partnerskej obce Maruszyna z Poľska. Vzhľadom na to, že pre pandemické opatrenia nemohli navštíviť našu obec už viac ako dva a pol roka a nemohli sa zúčastniť pohrebu nášho dlhoročného člena DHZ Augustína Šprláka, ktorý zomrel v decembri 2020, boli si jeho pamiatku po skončení omše uctiť položením venca a zapálením sviečok na jeho hrobe na miestnom cintoríne.
Potom nasledovalo malé spoločné posedenie, kde sa o dobrú náladu postarala naša goralská muzika.
Fotografie si môžete pozrieť vo fotogalérii.

Po dvoch rokoch, počas ktorých sme pre pandémiu nemohli sláviť Veľkú noc v kostole, a Veľkonočne trojdnie sme slávili pri on-line vysielaní, sme sa mohli opäť v plnom počte stretnúť na slávení liturgických obradov v našom farskom kostole.
Na Zelený štvrtok, ktorý je pamiatkou Pánovej večere, sme slávili ustanovenie dvoch sviatostí - sviatosti kňazstva (z tejto príležitosti si dopoludnia v katedrálnom chráme obnovili svoje kňazské sľuby kňazi našej diecézy) a sviatosti Oltárnej, ktorej ustanovenie sme si pripomenuli večernou svätou omšou. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemantskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami tohto večera a noci. Pri umývaní nôh úlohu apoštolov na seba vzali najmladší žiaci základnej školy.
Počas sv. omše bol požehnaný aj kalich, ktorý farnosti daroval Imrich Šimaľa (*asi r. 1800, + 1878), rodák z Hladovky. Ako malý chlapec odišiel z domu, študoval v reholi cisterciánov. Po 50 rokoch prišiel na návštevu rodného kraja ako kňaz - ekonóm cisterciánskeho kláštora neďaleko Salzburgu. Kostolu v Hladovke daroval nielen spomínaný strieborný a pozlátený kalich, ale aj viaceré omšové rúcha, štyri zástavy, baldachýn a iné sakrálne predmety.
Počas obradov Veľkého piatku sme si pripomenuli Ježišove umučenie a jeho smrť na kríži. Zazneli pašie, príbeh o umučení, ukrižovaní a smrti Ježiša Krista. Po svätom prijímaní kňaz spolu s miništrantmi preniesli sviatosť oltárnu k hrobu Pána Ježiša na poklonu veriacim a po tichej adorácií sa obrady ukončili.

Veľkonočnú Vigíliu na Bielu sobotu sme začali zapálením paškálu pri kostole a od neho najskôr sviec miništrantov a od nich sviec veriaceho ľudu. Nasledovala samotná sv. omša, ktorá bola ukončená krátkou procesiou kňaza so sviatosťou oltárnou, sochou Zmŕtvychvstalého Krista a miništrantov a hasičov.
Veľká procesia všetkého veriaceho ľudu okolo kostola s požehnaním obce sa konala v nedeľu po druhej slávnostnej sv. omši.
Fotografie z veľkonočného obdobia nájdete vo fotogalérii:
Sv. omša na Zelený štvrtok, 14. 4. 2022  
Obrady Veľkého piatku - Piatok utrpenia Pána, 15. 4. 2022  
Biela sobota - Veľkonočná vigília, 16. 4. 2022  
Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, 17. 4. 2022   


Sv. omša - Veľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, Hladovka 17. 4. 2022

V nedeľu, 10.4.2022, sa naši veriaci počas kvetnej nedele - palmovej nedele - stretli na sv. omši, na ktorej boli požehnané ratolesti. Poobede to bola krížová cesta, ktorú pripravila a v ktorej účinkovala naša mládež. Po sv. omši si mohli veriaci pozrieť aj vynovený pôvodný bohostánok a krstiteľnicu. fotografie z dnešnej nedele nájdete v našej fotogalérií.

Dnes, v nedeľu 6. 3. 2022, na záver sv. omše náš správca farnosti Mgr. Miroslav Žmijovský, posvätil obraz sv. Františka, ktorý sa nachádza na ľavom stĺpe v úrovni obetného stola. Predlohou obrazu bola maľba, ktorá sa pred rokom 2004 nachádzala na stene nad vchodom do sakristie. Táto maľba musela pri rekonštrukcii sakristie ustúpiť oknu, ktoré teraz spája kostol s miestnosťou pre matky s deťmi (nad sakristiou).
Viac fotografií zo sv. omše nájdete vo fotogalérii (1) a viac fotografií z rekonštrukcie sakristie a vnútorných priestorov kostola vo fotogalérií (2).

 Prot. č.: 71/2022, V Bratislave 25. februára 2022
Drahí bratia a sestry,
v situácii pandémie sa kvôli ochrane zdravia veriacich dočasne pristúpilo k rozdávaniu svätého prijímania do rúk. Po dôkladnom zvážení okolností a súčasnej cirkevnej praxe sa slovenskí biskupi rozhodli, že táto možnosť zostane zachovaná aj do budúcna.
Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí potvrdila toto rozhodnutie Konferencie biskupov Slovenska. Prijímať Eucharistiu do rúk bude preto možné aj po skončení pandemickej situácie. Veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú Telo Kristovo: prijatie do úst ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne.
Ďakujeme Vám za úctu a zbožnosť, ktorú ste viacero mesiacov prejavovali pri prijímaní Pánovho Tela do rúk, s ohľadom na pandemické okolnosti. Duchovných otcov prosíme, aby sa naďalej starali o správnu katechézu: Eucharistia nech je všade uctievaná a prijímaná v súlade s katolíckou náukou.
S láskou i naliehavo zdôrazňujeme, aby sme Kristovo Telo prijímali vždy náležite disponovaní a v posväcujúcej milosti. Eucharistia je pre nás najcennejším pokladom,
prameňom života Cirkvi i každého kresťana.
Žehnajú Vás a denne sa za Vás modlia slovenskí biskupi.
Príhovor prosíme prečítať v rámci oznamov na Prvú pôstnu nedeľu, 6. marca 2022.

Vysvetlenie spôsobu sv. prijímania od kardinála Jozefa Ratzingera (Eucharistia – stredobod Cirkvi, Mníchov 1978).
Súčasný emeritný pápež Benedikt ešte ako kardinál a mníchovský arcibiskup povedal na tému spôsobu sv. prijímania tieto slová, ktoré sú aktuálne i pre nás teraz: „Najprv by som chcel povedať, že oba spôsoby sv. prijímania – na ruku i do úst sú možné a chcem poprosiť všetkých kňazov, aby s pochopením uznávali rozhodnutie každého veriaceho v tejto veci; Chcel by som okrem toho poprosiť všetkých vás veriacich, aby ste nepodozrievali tých, ktorí sa rozhodli pre jeden zo spôsobov sv. prijímania. Môžete sa ma však spýtať: Keď ide o Sviatosť Oltárnu je správne hovoriť o tolerancii? Pravda je však taká, že až do IX. storočia sa Eucharistia prijímala postojačky na ruku. Iste, to nemusí znamenať, že to musí ostať vždy tak, pretože veľké a krásne na Cirkvi je to, že rastie, že dozrieva, že chápe tajomstvo stále hlbšie. Napokon aj vývoj, ktorý začal po IX. storočí, mal ako prejav úcty voči Eucharistii svoje opodstatnenie a svoje dobré dôvody.

Čítať ďalej: Vysvetlenie spôsobu sv. prijímania

V dnešnú nedeľu, 6. 2. 2022, počas tretej svätej omše požehnal vdp. Mgr. Miroslav Žmijovský zrekonštruovanú monštranciu. „Roku 1892 za veľkého požiaru zhorela celá obec, iba kostol ostal neporušený. Na pamiatku toho, z darov veriacich, bol celý kostol vymaľovaný a bola zadovážená nová strieborná monštrancia.“ Toľko z kroniky farnosti. Na novej monštrancii je vygravírované poďakovanie: „Po zničení požiarom bol tento trón Eucharistického Krista, Syna Veľkej Božej Matky, obetovaný zbožnými veriacimi a starostlivosťou miestneho farára Štefana Halušku.“
Predtým používaná a požiarom zničená monštrancia sa neskôr dostala na pôjd, kde zapadla prachom. Po vyše 100 rokoch sme ju dali zrenovovať a opraviť, aby slúžila cieľu, pre ktorý bola pred rokmi vytvorená.
Na renováciu prispel finančnou čiastkou nielen vdp. Mgr. Miroslav Žmijovský, ale aj veriaci z farnosti. Veľké poďakovanie a uznanie patrí pánovi reštaurátorovi a zlatníkovi a všetkým, ktorí prispeli na rekonštrukciu. Viac fotografií nájdete vo fotogalérii.

Záznam z požehnania monštrancie.


Televízia LUX o tejto monštrancii pripravila krátku reportáž.

Hoci je naša spoločnosť stále ponorená do prežívania pandémie, ktorá každého unavuje, je načase začať sa vážne zaoberať myšlienkou, do akej spoločnosti sa chceme „prebudiť“, keď pandémia skončí – lebo raz sa tak určite stane.
Akú krajinu odovzdáme ďalším generáciám – našim deťom a vnúčatám? Čo tu po nás ostane? Ako chceme spolu vydržať žiť aj o niekoľko (desiatok) rokov?
Začnime premýšľať, ako ďalej. Ako opraviť naše vzťahy, zvýšiť politickú a mediálnu kultúru, zmenšiť nevraživosť a nenávisť medzi ľuďmi...
Keď nad touto témou uvažuje Svätý Otec František, všíma si, že ľudia buď utekajú od reality alebo jej čelia, ale násilným spôsobom. Pápež vidí ako riešenie dialóg medzi generáciami: „Viesť dialóg znamená počúvať sa navzájom, konfrontovať sa, dohodnúť sa a kráčať spoločne. Podporovať takýto medzigeneračný dialóg znamená obrábať tvrdú a neplodnú pôdu konfliktov a ľahostajnosti, aby sme vypestovali semená trvalého a spoločného pokoja.“
Je také miesto aj na Slovensku, kde sa pestuje dialóg. Je ním Katolícka univerzita v Ružomberku. Podobné krízy, aké prežívame dnes, len podčiarkujú význam a dôležitosť nezávislého a slobodného vysokého školstva, dokonca v našom prípade takého, ktorý umožňuje preskúmavať nielen oblasť rozumu, ale aj oblasť viery, ktoré sú nerozlučne spojené.
Nedávno nás pápež František vyzval urobiť si cvičenie a vo svojich spomienkach vyhľadať znamenia, ktoré Pán vykonal v našom živote, keď sme pocítili jeho nehu a blízkosť.
Myslím si, že pre Slovensko je takýmto veľkým znamením rozhodnutie otcov biskupov založiť Katolícku univerzitu, čo sa tak stalo na prahu nového tisícročia v roku 2000, a napokon dielo, ktoré spoločne spolu s vami a s vašimi deťmi-študentmi konáme pomocou našej alma mater. Pripojte sa k nám a spojme sa v ten najvznešenejší cieľ, ktorý vo svojom vienku nosíme a ktorým je budovanie civilizácie lásky.
To by malo byť zárukou lepšieho života aj po skončení súčasnej pandémie.
Jaroslav Demko, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku